Typy inštitúcií

Vyššie sekundárne a post-sekundárne neterciárne vzdelávanie v Slovenskej republike zabezpečujú stredné školy, ktoré sa podľa školského zákona delia na:

•  gymnáziá,
•  stredné odborné školy,
•  stredné športové školy,
•  konzervatóriá.

Stredné školy poskytujú široký rozsah vzdelania podľa záujmu a schopností žiakov  (ISCED 252, 253, 353, 354,344, 454, 554)

Vzdelávanie je realizované hlavne ako denné štúdium, ale môže byť organizované aj ako externé (večerné, diaľkové, dištančné), alebo formou individuálneho vzdelávania.

Maximálny  počet žiakov v triede je 31 (s výnimkou zo zákona +3), minimálny 17. U externého štúdia minimálny počet je 8 žiakov.

Časť štúdia na strednej škole môže študent absolvovať v zahraničí. 

Výkon štátnej správy na úrovni stredných škôl podľa Zákona č.596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve zabezpečujú samosprávne kraje, ktoré zodpovedajú za finančné, personálne, materiálno-technické a priestorové zabezpečenie vzdelávacieho procesu. Samosprávne kraje rozhodujú o zriaďovaní škôl, ich zaradení a vyradení zo siete škôl, vymenúvajú riaditeľov škôl spravidla na 5- ročné funkčné obdobie, rozhodujú o počte žiakov, prijatých do prvých ročníkov. Zabezpečujú tiež financie pre stredné školy, ktorých zriaďovateľ je cirkev alebo súkromná osoba, pokiaľ sú tieto školy v sieti škôl.

Sieť je zoznam škôl a školských zariadení, ktoré majú oprávnenie uskutočňovať výchovu a vzdelávanie. Sieť spravuje Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a zverejňuje na internete.

Školy zaradené v sieti majú povinnosť vzdelávať podľa príslušného štátneho vzdelávacieho programu a sú financované v zmysle zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných, stredných škôl a školských zariadení.

Rozpis finančných prostriedkov z kapitoly Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky zriaďovateľom škôl na kalendárny rok vychádza z normatívne určených prostriedkov pre jednotlivé školy. Stanovuje sa podľa počtu žiakov a je určený na mzdové a prevádzkové náklady školy.

Gymnázium

Gymnázium je akademicky orientovaná stredná škola zabezpečujúca všeobecné vzdelávanie na úrovni ISCED 344. Aktuálne v Slovenskej republike študuje na gymnáziu 35% žiakov v troch vzdelávacích programoch:  

• štvorročnom vzdelávacom programe, 
• päťročnom vzdelávacom programe a 
• osemročnom vzdelávacom programe. 

Popri klasických štvorročných gymnáziách rôzneho zamerania existujú bilingválne gymnáziá s dĺžkou štúdia 5 rokov. Podmienkou, aby boli gymnáziá uznané ako bilingválne, je vyučovanie minimálne troch predmetov v druhom vyučovacom jazyku  (prvý jazyk je slovenský jazyk). Intenzívna jazyková príprava žiakov z druhého vyučovacieho jazyka bilingválnych gymnázií prebieha hlavne v prvom ročníku v rozsahu minimálne 8 hodín týždenne. V súčasnosti sú zriadené slovensko-anglické, slovensko-nemecké, slovensko-francúzske, slovensko-talianske a slovensko-španielske bilingválne gymnáziá. 

Pre nadaných žiakov, motivovaných k akademickému štúdiu sú určené gymnáziá s osemročným štúdiom, ktoré žiak absolvuje po ukončení piateho ročníka základnej školy. Vzhľadom na to, že až 31,8% žiakov gymnázií študuje v 8-ročnom programe, od školského roka 2019/2020 bude počet žiakov regulovaný na 5% z populačného ročníka rozhodnutím Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Toto rozhodnutie bolo prijaté na základe identifikovaných negatívnych dôsledkov veľkého odlivu šikovných žiakov z druhého stupňa základnej školy (nižšie sekundárne vzdelávanie) na 8- ročné gymnázium.

Počas prvých štyroch ročníkov osemročného gymnázia môže byť žiak preradený späť na základnú školu, ak neprospieva a nemá povolené opakovanie ročníka, pri strate zdravotnej spôsobilosti alebo športovej výkonnosti, alebo na žiadosť zákonného zástupcu.

Nadaný žiak môže byť zaradený do vyššieho ročníka, aj bez absolvovania predchádzajúceho ročníka.

Zdroj: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, 2019. Určenie násobku a najvyššieho počtu žiakov prvého ročníka gymnázií s osemročným vzdelávacím programom pre školský rok 2019/2020. Bratislava: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (sprístupnené 25/07/2019).  

Stredná odborná škola

Odborné vzdelávanie má v Slovenskej republike dlhodobú tradíciu. Poskytuje vzdelávanie v rozsahu ISCED 253,353,354. Napriek tomu, že sa zvyšuje záujem o štúdium na gymnáziu, ešte stále študuje na stredných odborných školách približne 60% žiakov. Počty žiakov však klesajú a klesá hlavne záujem o odbory ISCED 353 - rôzne profesie končiace štúdium výučným listom.

V praxi sa tak prejavuje nedostatok niektorých profesií. Náklady na štúdium jedného žiaka v strednej odbornej škole sa pohybujú od 2100-3700 EUR (gymnaziálne štúdium 1500 EUR), napriek tomu nemajú absolventi požadovanú úroveň profesijných zručností. Je to spôsobené rýchlym vývojom techniky a technológií, ktorými školy nie sú v aktuálnom čase vybavené. V snahe zlepšiť stav v príprave odborníkov sa začal v Slovenskej republike realizovať systém duálnej prípravy v spolupráci so zamestnávateľmi. Od školského roku 2015/2016 majú žiaci stredných odborných škôl na Slovensku možnosť vzdelávať sa v systéme duálneho vzdelávania, s cieľom zvýšenia ich uplatniteľnosti na trhu práce. Toto umožňuje Zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave.

Žiak sa pripravuje na výkon povolania, skupiny povolaní alebo na výkon odborných činností podľa konkrétnych potrieb a požiadaviek zamestnávateľa priamo na jeho pracovisku. Zamestnávateľovi v systéme duálneho vzdelávania sa nielen umožňuje vstúpiť do procesu odborného vzdelávania, ale ukladá sa mu plná zodpovednosť za organizáciu, obsah a kvalitu praktického vyučovania a na tento účel uhrádza všetky náklady spojené s financovaním praktického vyučovania.

Stredná odborná škola pripravuje žiakov v najmenej dvojročných a najviac päťročných vzdelávacích programoch príslušného odboru vzdelávania. V súčasnosti je v ponuke štúdia stredných odborných škôl 27 študijných odborov s viac ako 80 študijnými programami.

Stredná odborná škola pripravuje žiakov pre prax - predovšetkým na výkon odborných činností, najmä technicko-hospodárskych, ekonomických, pedagogických, zdravotníckych, sociálnoprávnych, správnych, umeleckých a kultúrnych. 

Po ukončení štúdia na strednej odbornej škole maturitnou skúškou, sa žiak môže uchádzať o štúdium na vysokej škole.

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky na svojej webovej stránke zverejňuje zoznam povolaní, kde je nadbytok absolventov stredných škôl a pomáha tak zriaďovateľom pri zaraďovaní a vyraďovaní škôl zo siete.

Stredná športová škola

Stredná športová škola sa riadi rovnakými legislatívnymi predpismi ako klasické gymnázium alebo stredná odborná škola. Športová príprava sa uskutočňuje v rozsahu 10-24 hodín týždenne podľa športových metodík (v prípade gymnázia). Realizácia športovej prípravy je v kompetencii školy.

Konzervatórium

Konzervatórium poskytuje komplexné umelecké a umelecko-pedagogické vzdelanie. Pripravuje žiakov na profesionálne umelecké uplatnenie a na vyučovanie umeleckých a odborných predmetov vo vzdelávacích programoch umeleckého zamerania.

Je to druh strednej školy, ktorý sa člení na dva typy:

1. hudobné a dramatické konzervatórium,
2. tanečné konzervatórium.

Hudobné a dramatické konzervatórium poskytuje výchovu a vzdelávanie v odbore spev, hudba, tanec a hudobno-dramatické umenie v šesťročnom súvislom vzdelávacom programe, v ktorom žiak po ukončení štvrtého ročníka vykoná maturitnú skúšku a po ukončení šiesteho ročníka vykoná absolventskú skúšku.

Tanečné konzervatórium poskytuje výchovu a vzdelávanie v odbore tanec v osemročnom súvislom vzdelávacom programe, ktorý sa v poslednom ročníku ukončuje maturitnou skúškou a absolventskou skúškou.

Nadväzujúce formy odborného vzdelávania

• nadstavbové štúdium,
• pomaturitné štúdium,

poskytované strednými odbornými školami.

Nadstavbové štúdium

Nadstavbové štúdium sa organizuje v odboroch vzdelávania stredných odborných škôl, ktoré nadväzujú na predchádzajúce odborné vzdelávanie a prípravu v príbuznom odbore vzdelávania ukončeného stredným odborným vzdelaním, a ukončuje sa maturitnou skúškou.

Nadstavbové štúdium poskytuje vyššiu úroveň všeobecného a široko profilovaného odborného vzdelávania a prípravy, ktorou sa žiaci

• zdokonaľujú pre kvalifikovaný výkon povolania a špecializujú sa na výkon niektorých technicko-hospodárskych činností prevádzkového charakteru,
• pripravujú na ďalšie vzdelávanie.

Pomaturitné štúdium

Pomaturitné štúdium sa organizuje na stredných odborných školách v záujme zvyšovania a prehlbovania kvalifikácie na výkon povolaní a pracovných činností.

Stredné odborné školy môžu organizovať pomaturitné štúdium vo vzdelávacích programoch, ktoré sú určené pre uchádzačov, ktorí v predchádzajúcom vzdelávaní získali úplné stredné odborné vzdelanie alebo úplné stredné všeobecné vzdelanie.

Pomaturitné štúdium sa člení na tieto druhy:

• zdokonaľovacie štúdium alebo inovačné štúdium, v ktorom si žiaci zdokonaľujú alebo inovujú vedomosti a zručnosti v už absolvovanom študijnom odbore na strednej odbornej škole; štúdium sa ukončuje záverečnou pomaturitnou skúškou,
• kvalifikačné štúdium, v ktorom žiaci získavajú odbornú kvalifikáciu v inom odbore vzdelania, než v ktorom vykonali maturitnú skúšku; štúdium sa ukončuje odbornou zložkou maturitnej skúšky (ďalej len „odborná zložka“), ktoré neboli súčasťou predtým vykonanej maturitnej skúšky.  

Geografická dostupnosť

Slovensko sa delí na 8 regiónov - samosprávnych krajov, ktoré sú zriaďovateľmi stredných škôl. Zriaďovatelia zohľadňujú počet obyvateľov regiónu, sociálne zloženie, kultúrne a národnostné špecifiká, záujem a potreby regiónu pri zaraďovaní a vyraďovaní stredných škôl zo siete. Geografické rozloženie stredných škôl je rovnomerné a je úmerné počtu obyvateľov daného regiónu. Špecifické postavenie má Bratislavský kraj, kde je sídlo hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava. V Bratislavskom regióne je vzhľadom na počet obyvateľov najvyšší počet stredných škôl každého druhu.

Ponuka škôl pre žiakov je v každom regióne dostatočná a ich ponuka momentálne prevyšuje dopyt. 

V sieti stredných škôl a konzervatórií sú niektoré študijné odbory a programy, ktoré sa nenachádzajú v každom regióne, a tak stredné školy ponúkajú žiakovi  možnosť ubytovať sa v domove mládeže, ktorý spravidla býva súčasťou školy a okrem ubytovania poskytuje žiakovi aj ďalšie služby, ako napr. stravovanie, lekársku starostlivosť, vhodné využitie voľného času formou rozličných záujmových aktivít a pod.

Prehľad geografickej dostupnosti škôl uvádza tabuľka: 

Legenda: G- gymnázium, SOŠ –stredná odborná škola, K- konzervatórium

Zdroje:

Centrum vedecko-technických informácií SR, 2018. Štatistická ročenka za školský rok 2018/2019. Bratislava: Centrum vedecko-technických informácií SR (sprístupnené 24/07/2019).

Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2016. Verejná databáza údajov. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky (sprístupnené 25/07/2019).

Prijímacie požiadavky a výber školy

Po úspešnom skončení piateho ročníka základnej školy možno žiaka prijať na osemročné gymnázium, osemročné športové gymnázium a na tanečné konzervatórium. 

Na štúdium na štvorročné gymnázium sa prijímajú uchádzači, ktorí úspešne ukončili deviaty ročník základnej školy. 

Na štúdium na päťročné bilingválne gymnázium sa prijímajú uchádzači, ktorí úspešne ukončili ôsmy, resp. deviaty ročník základnej školy.

Na štúdium na stredné odborné školy a konzervatóriá sa prijímajú uchádzači, ktorí úspešne ukončili deviaty ročník základnej školy.

Termíny prijímacích skúšok a profilové predmety na prijímacie skúšky určuje Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky(MŠVVaŠ SR) na základe návrhov riaditeľov stredných škôl. Na prijímacie skúšky môžu byť určené najviac tri profilové predmety. Pre stredné školy s vyučovacím jazykom národnostných menšín sú profilové predmety doplnené o vyučovací jazyk strednej školy. 

Riaditeľ strednej školy po prerokovaní s pedagogickou radou školy určí formu, obsah, rozsah prijímacej skúšky a kritériá prijatia na štúdium. 

Jednou z podmienok prijatia na štúdium na stredných odborných školách umeleckého zamerania a konzervatóriách je úspešné vykonanie tzv. talentovej skúšky na overenie špeciálnych schopností, zručností a talentu. Tieto skúšky sa konanú v časovom intervale 15.3.-30.4. príslušného školského roka.

Prijímacie skúšky sa konajú v rovnakom termíne v rámci celej republiky a to: 1.kolo sa koná v druhom plnom májovom týždni a začínajú v pondelok. V prípade, že sa počet plánovaných prijatých žiakov nenaplní, koná sa druhé kolo prijímacích skúšok, ktoré sa koná v treťom plnom júnovom týždni a začína v utorok. 

Žiaci základných škôl si môžu podať súčasne dve prihlášky na štúdium na stredných školách. V prípade, že sa uchádzajú o školu, ktorá vyžaduje overenie špeciálnych schopností, zručností alebo talentu, môžu si podať ďalšiu prihlášku. Uchádzač, ktorý má zmenenú pracovnú schopnosť, pripojí k prihláške rozhodnutie príslušnej lekárskej posudkovej komisie o schopnosti študovať zvolený odbor. Žiakom vo veku do 18 rokov podpisujú prihlášku rodičia (zákonný zástupca).

Riaditeľ strednej školy pri rozhodovaní o prijatí prihliada na úspešnosť vykonaných prijímacích skúšok, úspešnosť žiaka v predmetových olympiádach a súťažiach, ktoré  súvisia so študijným alebo učebným odborom, o ktorého štúdium sa uchádza. V prípade, že výsledky dosiahnuté v celoslovenskom testovaní žiakov 9. ročníkov základnej školy uchádzač dosiahol minimálne 90%, je na štúdium prijatý bez prijímacích skúšok.

Na štúdium na strednej škole môžu byť prijatí aj cudzinci, ak prejavia potrebnú znalosť vyučovacieho jazyka.

Výsledky prijímacích skúšok riaditeľ zverejní do 3 dní a následne posiela rozhodnutie o prijatí na štúdium prijatým uchádzačom.

Stredná škola vykoná zápis prijatých uchádzačov, ktorým bolo doručené rozhodnutie o prijatí na štúdium na strednú školu na základe zápisného lístka, ktorý vydá príslušná základná škola. Základná škola pre uchádzača o štúdium vydá iba jeden zápisný lístok, ktorý je prenosný. Zápisný lístok si ponechá stredná škola, na ktorú sa uchádzač zapíše. 

Ak je uchádzač úspešný aj na ďalšej strednej škole, odovzdá ho tej strednej škole, na ktorú sa zapíše. Výsledky prijímacích skúšok platia len v školskom roku, pre ktorý sa skúška vykonala.

Na pomaturitné štúdium na stredných školách sa môžu hlásiť absolventi stredných škôl s maturitou. Na výber majú odbory ekonomického, technického, umeleckého či zdravotníckeho zamerania. 

Nadstavbové štúdium sa organizuje v odboroch vzdelávania stredných odborných škôl, ktoré nadväzujú na predchádzajúce odborné vzdelávanie a prípravu v príbuznom odbore vzdelávania ukončeného stredným odborným vzdelaním.

Do 31. mája môžu absolventi stredných škôl podávať prihlášky na nadstavbové a pomaturitné štúdium. Prihlášky sa odovzdávajú riaditeľovi príslušnej strednej školy.

Uchádzači, ktorí neboli prijatí na vysokú školu, majú termín predĺžený do 31. júla.

Prvý termín prijímacích skúšok je naplánovaný vždy na posledný úplný júnový týždeň. Druhý termín škola uskutoční počas posledných dvoch úplných augustových týždňov. Konkrétny deň konania skúšky určí riaditeľ školy. Najneskôr mesiac pred termínom prijímacej skúšky zverejní podmienky pre prijatie uchádzačov.  

Vekové kategórie a utváranie tried

Vyučovanie na stredných školách je organizované v ročníkoch podľa veku v triedach jednotlivých ročníkov. Vzdelávanie je koedukačné. Neexistuje striktné členenie žiakov podľa schopností. Vek žiakov strednej školy je spravidla 15 -19 rokov, s výnimkami žiakov 8-ročných gymnázií, bilingválnych gymnázií a konzervatórií. Nadstavbové a post-sekundárne vzdelávanie nie je vekovo limitované.

Jednotlivé vyučovacie predmety vyučujú učitelia s danou aprobáciou.

Štúdium na všetkých stredných školách sa v prevažnej miere organizuje dennou formou štúdia v triedach s maximálnym počtom 30 žiakov, ktorý je možné v zákonom stanovených prípadoch zvýšiť na 33 žiakov. 

Využívaná je aj externá forma štúdia, ktorú školy organizujú ako večernú alebo diaľkovú. Dištančná forma sa zatiaľ nevyužíva. 

Dennú formu štúdia je možné kombinovať s externou formou štúdia a povoľuje sa aj vzdelávanie podľa individuálneho vzdelávacieho programu alebo podľa individuálneho učebného plánu.

V stredných školách možno deliť triedy pri vyučovaní povinných a voliteľných predmetov na dve a viac skupín a na vyučovanie nepovinných predmetov možno vytvárať aj skupiny žiakov rôznych ročníkov. 

Na vyučovanie predmetu náboženská výchova/ etická výchova možno spájať žiakov rôznych tried toho istého ročníka. Ak počet žiakov v jednej skupine na vyučovanie náboženskej výchovy alebo etickej výchovy klesne pod 12, možno do skupín spájať aj žiakov z rôznych ročníkov.

Špeciálna odborná príprava na konzervatóriu sa realizuje individuálne, v skupinách alebo kolektívne. Skupinu tvorí 5 - 9 žiakov, v závislosti od špecializácie štúdia. 

Typický vek žiakov zapojených do post-sekundárneho vzdelávania nezahrnutého do terciárneho vzdelávania je 19–20 rokov, vekové obmedzenia nie sú legislatívou definované.

Organizácia školského roku

Školský rok v Slovenskej republike sa začína 1. septembra a končí 31. augusta nasledujúceho roka. Člení sa na obdobie školského vyučovania a obdobie školských prázdnin. Obdobie školského vyučovania sa člení sa na 

1. polrok (začína 1. septembra a končí sa 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka) a 
2. polrok (začína 1. februára a končí sa 30. júna bežného kalendárneho roka). 

Obdobie školských prázdnin tvoria 

• jesenné prázdniny - trvajú tri dni, určuje ich každoročne MŠVVaŠ SR spravidla na koniec októbra.
• vianočné prázdniny - trvajú od 23. decembra do 8. januára nasledujúceho kalendárneho roka,
• polročné prázdniny - trvajú jeden deň nasledujúci po skončení prvého polroka, 
• jarné prázdniny - trvajú týždeň. Ich začiatok určuje MŠVVaŠ SR spravidla v čase od druhej polovice februára do prvej polovice marca a ich termíny sú stanovené pre jednotlivé regióny,  
• veľkonočné prázdniny - trvajú štyri dni v období Veľkonočných sviatkov a 
• letné prázdniny – trvajú od skončenia vyučovania v druhom polroku do začiatku vyučovania v novom školskom roku.

Školský rok má 36-40 týždňov a počet vyučovacích dní sa pohybuje okolo 180- v závislosti od počtu voľných dní a sviatkov príslušného kalendárneho roka.

Maximálny počet vyučovacích hodín za týždeň na štvorročnom a bilingválnom gymnáziu je 36, max. počet vyučovacích hodín v prvom ročníku osemročného gymnázia je 30, v druhom až štvrtom ročníku 34 hodín a v piatom až ôsmom ročníku maximálne 36 hodín. V stredných odborných školách týždenný počet vyučovacích hodín je minimálne 33 a maximálne 35 vyučovacích hodín. Všeobecné vzdelávanie v stredných odborných školách tvorí 35-45% štúdia a závisí od vzdelávacieho programu.

Podrobné informácie o organizácii školského roka sú každoročne uverejnené v pedagogicko-organizačných pokynoch, ktoré sú dostupné na internetovom sídle Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. 

Pomaturitné štúdium sa organizuje ako denné štúdium, štúdium popri zamestnaní alebo ako kombinované štúdium.

Nadstavbové štúdium trvá minimálne dva roky. Organizuje sa ako denné štúdium, štúdium popri zamestnaní alebo ako kombinované štúdium a ukončuje sa maturitnou skúškou.  

Týždenný a denný rozvrh vyučovacích hodín

Stanovenie rozvrhu hodín závisí najmä od učebného plánu. Učebné plány sú na celoštátnej úrovni koncipované len rámcovo, stanovujú počet hodín, ktoré musí žiak absolvovať za celé štúdium a dávajú riaditeľom a učiteľom stredných škôl priestor pre vnútornú a vonkajšiu diferenciáciu. Štruktúra a proporcionalita zastúpenia vyučovacích predmetov v učebnom pláne musí korešpondovať s funkciou a druhom školy. Pre stredné školy - gymnáziá a stredné odborné školy existuje viac variantov učebných plánov.

Rozvrh hodín v stredných školách vychádza z týždennej dotácie hodín pre jednotlivé predmety a za jeho zostavenie je zodpovedný riaditeľ školy. Pri zostavovaní školského rozvrhu hodín, no najmä denného rozvrhu sa rešpektujú zdravotné, pedagogické, psychologické a psychohygienické zásady. 

Vyučovacia hodina v stredných školách trvá 45 minút. Spravidla po tretej vyučovacej hodine je 20-minútová prestávka. Medzi ostatnými sú 10-minútové prestávky. Ak vyučovanie žiakov tej istej triedy pokračuje aj popoludní, medzi dopoludňajším a popoludňajším vyučovaním je prestávka najmenej 30 minút. Vyučovacie hodiny sa striedajú podľa náročnosti tak, aby žiak mal dostatok času aj na relaxáciu.

Na školách sa vyučuje päť dní v týždni. Vyučovanie začína spravidla o 8.00 hodine, najskôr o 7.00 hodine. Vyučovanie žiakov mladších ako 18 rokov sa končí spravidla do 18.00 hodiny, najneskôr do 20.00 hodiny. Vyučovanie žiaka v jednom dni trvá najviac osem vyučovacích hodín (mimo športovej prípravy a umeleckej prípravy). Odborný výcvik žiaka prvého ročníka a druhého ročníka v jednom dni trvá najviac šesť vyučovacích hodín. Odborný výcvik žiaka tretieho až piateho ročníka v jednom dni trvá najviac sedem vyučovacích hodín. Odborný výcvik môže začať najskôr o 6 h ráno a končiť najneskôr o 22h. 

Riaditeľ strednej školy môže oslobodiť žiaka z vyučovania povinného predmetu alebo telesných úkonov na základe vyjadrenia príslušného lekára.

Vyučovacia hodina v stredných odborných školách trvá 45 minút, vyučovacia hodina odborného výcviku a odbornej praxe trvá 60 minút.

Rozvrh hodín si školy regulujú podľa svojich možností a potrieb, v súlade s platnou legislatívou. Začiatok vyučovania je upravovaný v stredných školách aj na základe možností dopravy  a dochádzky žiakov z rôznych častí regiónu do školy.

Školy môžu využívať svoje priestory a zariadenia na výkon podnikateľskej činnosti v zmysle školského zákona. Ponúkajú stravovacie služby, ubytovacie služby, kurzy a semináre pre dospelých, predaj drobných výrobkov vyrábaných v rámci praxe a pod. Priestory môžu prenajímať na rôzne aktivity so súhlasom zriaďovateľa.