Skip to main content
European Commission logo

Eurydice

EACEA National Policies Platform:Eurydice
Financovanie predškolského a školského vzdelávania

Slovakia

3.Financovanie vzdelávania

3.1Financovanie predškolského a školského vzdelávania

Last update: 25 August 2020

Financovanie

 

Zariadenia starostlivosti pre deti do troch rokov (detské jasle) nie sú súčasťou školského systému a nie sú financované z prostriedkov štátneho rozpočtu. 

Zdroje financovania verejných materských škôl, verejných základných a stredných škôl a verejných školských zariadení sú
  • prostriedky zo štátneho rozpočtu v rozpočtovej kapitole Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a prostriedky zo štátneho rozpočtu v rozpočtovej kapitole Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,
  • prostriedky z rozpočtov obcí a prostriedky z rozpočtov vyšších územných celkov,
  • prostriedky od iných fyzických osôb a právnických osôb za prenájom priestorov a zariadenia škôl, 
  • zisk z podnikateľskej činnosti,
  • príspevky od žiakov/rodičov na čiastočnú úhradu nákladov na výchovu a vzdelanie v materských školách, školských kluboch detí a centrách voľného času,
  • príspevky od žiakov/rodičov čiastočnú úhradu nákladov spojených s výchovou, pobytom, ubytovaním a stravovaním v školských internátoch, špeciálnych výchovných zariadeniach a zariadeniach školského stravovania,
  • príspevky od zamestnávateľov a zamestnávateľských zväzov
  • príspevky a dary.

Zdroje z verejných rozpočtov sú určené na financovanie vzdelávania vo verejných a neštátnych (cirkevných a súkromných) školách. 

Zo štátneho rozpočtu sú financované:

a) z rozpočtovej kapitoly Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR:

  • školy, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie v zriaďovateľskej pôsobnosti vyššieho územného celku (VÚC),

b) z rozpočtovej kapitoly Ministerstva vnútra SR:

  • školy, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie v zriaďovateľskej pôsobnosti  obce, cirkevného zriaďovateľa, súkromného zriaďovateľa a obvodného úradu v sídle kraja,
  • materské školy pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v zriaďovateľskej pôsobnosti obvodného úradu v sídle kraja,
  • školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti obvodného úradu v sídle kraja.

Z podielových daní obcí a VÚC sú financované:

  • materské školy, základné umelecké školy, jazykové školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a VÚC
  • materské školy, základné umelecké školy, jazykové školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti cirkevných a súkromných zriaďovateľov

Finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu na náklady spojené s prevádzkou škôl a školských zariadení  prideľuje jednotlivým zriaďovateľom ministerstvo školstva. Finančné prostriedky pre zriaďovateľa na kalendárny rok sa určia ako súčin počtu žiakov v školách v zriaďovateľskej pôsobnosti podľa stavu k 15. septembru predchádzajúceho kalendárneho roka a sumy zodpovedajúcej nákladom na jedného žiaka. Výšku sumy na žiaka určuje ministerstvo školstva a zverejňuje každoročne na svojom webovom sídle. Finančné prostriedky zriaďovateľovi poskytne Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky prostredníctvom okresných úradov v sídle kraja.

 

Normatívne financovanie

Financovanie základných a stredných škôl z prostriedkov štátneho rozpočtu (z kapitoly ministerstva školstva a z kapitoly ministerstva vnútra) je postavené na normatívnom princípe. 

Normatívny príspevok je určený počtom žiakov a normatívnym objemom finančných prostriedkov prislúchajúcich na jedného žiaka pre bežný kalendárny rok. Normatív sa chápe ako súčet mzdového normatívu a prevádzkového normatívu.

Mzdový normatív vyjadruje normované ročné náklady na mzdy a platy, poistné a povinné príspevky zamestnávateľa zamestnancov (osobné náklady) zabezpečujúcich výchovno-vzdelávací proces a prevádzku školy, pripadajúce na jedného žiaka. Určuje sa v závislosti od druhu školy, typu školy, zaradenia pedagogických zamestnancov do platových tried, náročnosti študijného alebo učebného odboru, formy štúdia a vyučovacieho jazyka. Pri základných školách sa môže zohľadniť aj veľkosť školy. 

Prevádzkový normatív vyjadruje normované ročné náklady na výchovno-vzdelávací proces a prevádzku školy bez osobných nákladov, pripadajúce na jedného žiaka. 

Aktuálna výška normatívov garantujúcich základný štandard je súčasťou zákona o štátnom rozpočte na príslušný kalendárny rok.

 

Nenormatívne finančné prostriedky

Nenormatívne finančné prostriedky zo zdrojov štátneho rozpočtu sú určené na financovanie rôznych aktivít a činností v rámci predškolského a školského vzdelávania: 

  • finančné prostriedky na osobné náklady asistentov učiteľa pre žiakov so zdravotným znevýhodnením
  • príspevok na dopravu
  • príspevok na školu v prírode
  • príspevok na učebnice
  • príspevok na záujmové vzdelávanie
  • financovanie mimoriadnych výsledkov žiakov 
  • financovanie havarijných situácií
  • financovanie rozvojových projektov
  • financovanie nákladov na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia

Dotácie na uvedené aktivity a činnosti sa verejným školám poskytujú na základe žiadosti zriaďovateľa.

 

Financovanie predškolského vzdelávania

 

Financovanie verejných materských škôl, špeciálnych materských škôl, cirkevných a súkromných  (neštátnych) materských škôl sa uskutočňuje z  príjmov územnej samosprávy. 

Obec dostáva finančné prostriedky na financovanie materských škôl, ktorých je zriaďovateľom z podielu na dani z príjmov fyzických osôb.  Podiely na daniach sú vlastným príjmom obce a o ich použití rozhoduje obec samostatne. 

Materské školy pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v zriaďovateľskej pôsobnosti obvodného úradu v sídle kraja sú čiastočne financované aj zo zdrojov rozpočtovej kapitoly Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

 

Financovanie základného a nižšieho stredného vzdelávania

 

Financovanie základných škôl je viaczdrojové. Základné školy sú financované zo štátneho rozpočtu z prostriedkov ministerstva vnútra a školské zariadenia (školské kluby detí, školské jedálne, domovy mládeže, základné umelecké školy, centrá voľného času) sú financované z vlastných príjmov samosprávy. Podstatnú časť vlastných príjmov samosprávy predstavuje podiel na dani z príjmov fyzických osôb, ktorý dostanú obce a VÚC prostredníctvom daňových úradov.

Celková výška prostriedkov určených na financovanie potrieb základného školstva z verejných rozpočtov je vymedzená prísne normatívnym spôsobom, predovšetkým podľa výkonu škôl (počtu žiakov) a podľa výšky normatívu (jednotkové náklady na pedagogickú činnosť a zabezpečenie prevádzky v príslušnom type školy). Podrobnejšie informácie o normatívnom príspevku sa nachádzajú v časti Normatívne financovanie.

 

Financovanie vyššieho stredného vzdelávania

 

Základom pre financovanie stredných škôl je štátny rozpočet, a prostriedky z rozpočtov vyšších územných celkov (samosprávnych krajov), z ktorých sa uhrádzajú vecno-prevádzkové náklady. 

Ďalej príjmy stredných škôl tvorí využívanie doplnkových zdrojov (napr. vlastná podnikateľská činnosť, prostriedky podnikateľskej sféry (napr. dary) a pod.), ktoré s možnosťami regiónov môžu poskytovať vyšší štandard prípravy. 

 

Finančná autonómia a kontrola

 

Zriaďovateľ poskytne finančné prostriedky z verejných zdrojov na prevádzku verejnej školy a školského zariadenia vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti. Tieto finančné prostriedky sú účelovo viazané a riaditeľ školy a školského zariadenia môže o ich použití rozhodnúť len v rámci rozpočtu stanoveného zriaďovateľom.

Zriaďovateľ verejnej školy a školského zariadenia vykonáva finančnú kontrolu hospodárenia s finančnými prostriedkami pridelenými zo štátneho rozpočtu, s materiálnymi hodnotami a majetkom, ktorý má v správe, a kontroluje efektívnosť a účelnosť ich využitia.

Škola a školské zariadenie, ktoré sú právnické osoby, vypracúvajú správu o hospodárení za predchádzajúci kalendárny rok a predkladajú ju zriaďovateľovi. Okresné úrady v sídle kraja predložia ministerstvu súhrnnú správu o hospodárení za zriaďovateľov v územnej pôsobnosti príslušného okresného úradu v sídle kraja. Obsah a formu súhrnnej správy o hospodárení za predchádzajúci kalendárny rok zverejní ministerstvo na svojom webovom sídle do 31. januára.

 

Poplatky vo verejnom vzdelávaní

 

Zákonný zástupca dieťaťa prispieva na čiastočnú úhradu výdavkov materskej školy. Výšku príspevku za pobyt dieťaťa v materskej škole zriadenej obcou určí zriaďovateľ všeobecne záväzným nariadením.

Príspevok v materskej škole sa neuhrádza za dieťa,

  1. ktoré má jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky,
  2. ak zákonný zástupca dieťaťa predloží riaditeľovi materskej školy doklad o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi,
  3. ktoré je umiestnené v zariadení na základe rozhodnutia súdu.

Okrem príspevku za pobyt dieťaťa v materskej škole hradia zákonní zástupcovia dieťaťa výdavky na stravu, prípadne krúžkovú činnosť, exkurzie, plavecký kurz alebo iné aktivity, na ktorých sa dieťa zúčastňuje.

Vzdelávanie na základnej a strednej škole je podľa Ústavy SR bezplatné. V iných ako verejných školách sa môže poskytovať vzdelanie za úhradu. Zákonní zástupcovia žiakov sa podieľajú na čiastočnej úhrade nákladov spojených s hmotnou starostlivosťou (stravovanie v jedálňach, ubytovanie v školských internátoch, príp. iné školské služby, ktoré sa vykonávajú na žiadosť rodičov).

 

Finančná podpora pre rodiny študentov

 

Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva rodičovi, či inej oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. Podmienkou je, aby dieťa i rodič mali prechodný alebo trvalý pobyt na území Slovenska. Na jedno dieťa môže poberať prídavky iba jedna osoba, aj keď je oprávnených osôb viac.

Rodič môže od štátu žiadať prídavky na dieťa, kým neskončí povinnú školskú dochádzku, ale najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov. Podmienkou pri staršom dieťati je, že:

  • sa sústavne (dennou formou) pripravuje na povolanie štúdiom na strednej alebo vysokej škole
  • sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie štúdiom, alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz.

Výška prídavku na dieťa v roku 2020 je 24,95 €.

Zákonný zástupca dieťaťa si môže uplatniť nárok na daňový bonus na každé vyživované a nezaopatrené dieťa, ktoré s ním žije v spoločnej domácnosti. Nárok na daňový bonus vzniká od narodenia dieťaťa až do mesiaca, v ktorom dieťa dosiahne 25 rokov veku (ak sa sústavne pripravuje na povolanie denným štúdiom na strednej alebo vysokej škole).

Suma mesačného daňového bonusu v roku 2020 je

  • na dieťado šiestich rokov veku 45,44 €,
  • na dieťa nad šesť rokov veku 22,72 €.

 

Finančná podpora pre rodiny s deťmi so špeciálnymi vzdelávacími potrebami

 

Finančná podpora pre rodiny s deťmi so špeciálnymi vzdelávacími potrebami je v podmienkach Slovenskej republiky poskytovaná nepriamou formou.

Zriaďovateľovi základnej školy a základnej školy pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami môže byť zo zdrojov štátneho rozpočtu pridelený príspevok na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia.

V základnej škole so súhlasom zriaďovateľa možno zriadiť špecializovanú triedu pre žiakov, ktorí z výchovno-vzdelávacieho hľadiska potrebujú kompenzačný program alebo rozvojový program, a pre žiakov, ktorí boli vzdelávaní v škole so vzdelávacím programom pre žiakov so zdravotným znevýhodnením.

Žiakom, ktorí boli oslobodení od povinnosti dochádzať do školy a sú v domácom ošetrení, poskytuje škola individuálne vyučovanie.

 

Finančná podpora pre študentov

 

Zákonní zástupcovia detí, ktorí preukážu, že sú poberateľmi dávky v hmotnej núdzi môžu požiadať o zníženie alebo odpustenie príspevku určeného na čiastočné pokrytie nákladov v:

  • materskej škole,
  • školskom klubu detí,
  • centre voľného času,
  • školskom internáte,
  • školskej jedálni.

Žiaci stredných škôl môžu získať dva typy štipendií: 

  • štipendium určené pre žiakov zo sociálne slabšieho prostredia,
  • motivačné štipendium pre žiakov stredných odborných škôl.

Nárok na sociálne štipendium má žiak vtedy, keď:

  • rodičia poberajú dávky v hmotnej núdzi,
  • priemerný mesačný príjem rodičov žiaka za predchádzajúci kalendárny rok je najviac vo výške životného minima.

Štipendium nedostane žiak, ktorý je podmienečne vylúčený zo školy alebo v predchádzajúcom polroku školského vyučovania dosiahol priemerný prospech horší ako 3,5. Riaditeľ školy svojím rozhodnutím môže štipendium pozastaviť aj žiakom, ktorí sa dopustili výnimočne hrubého porušovania školského poriadku alebo majú výrazne zlý prospech a dochádzku.

Poskytovanie stredoškolských štipendií je realizované podľa školského zákona

Mesačná výška sociálneho štipendia závisí od priemerného prospechu v predchádzajúcom polroku školského vyučovania a od výšky životného minima nezaopatreného dieťaťa, teda v školskom roku 2020/2021 je: 

  • 49,04 € - pri priemernom prospechu žiaka do 2,0 vrátane, vo výške 50 % výšky životného minima, 
  • 34,33 € -pri priemernom prospechu žiaka horšom ako 2,0 do 2,5 vrátane vo výške 35 % výšky životného minima, 
  • 24,52 € - pri priemernom prospechu žiaka horšom ako 2,5 do 3,5 vrátane vo výške 25 % výšky životného minima. 

Sumy životného minima sa podľa zákona o životnom minime upravujú zvyčajne k 1. júlu bežného kalendárneho roku. 

 

Motivačné štipendium je určené pre žiakov stredných odborných škôl, ktorí sa pripravujú na povolanie v študijnom odbore alebo v učebnom odbore zaradenom do zoznamu študijných odborov a učebných odborov s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce. Motivačné štipendium sa poskytuje z prostriedkov štátneho rozpočtu.

Motivačné štipendium sa žiakovi poskytuje mesačne v období školského vyučovania vo výške:

  • 65 % sumy životného minima pri priemernom prospechu žiaka do 1,8 vrátane. 
  • 45 % sumy životného minima pri priemernom prospechu žiaka horšom ako 1,8 do 2,4 vrátane.
  • 25 % sumy životného minima pri priemernom prospechu žiaka horšom ako 2,4 do 3,0 vrátane.

V školskom roku 2020/2021 je suma životného minima (ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa) 98,08 €.

Zdroj: Centrum vedecko-technických informácií SR, 2020. Štipendiá v školskom roku 2020/2021. Bratislava: Centrum vedecko-technických informácií SR (sprístupnené 25/08/2020). 

 

Súkromné vzdelávanie

 

Neštátne (súkromné a cirkevné) školy sú rovnako ako verejné školy súčasťou siete škôl a školských zariadení.

Zdrojom financovania súkromných a cirkevných škôl a školských zariadení je okrem prostriedkov zo štátneho rozpočtu hlavne zisk z podnikateľskej činnosti, príspevky od zriaďovateľov, príspevky a dary ako aj iné zdroje. 

Neštátne materské školy, jazykové školy a základné umelecké školy a školské zariadenia, ktorých zriaďovateľom je štátom uznaná cirkev, náboženská spoločnosť, iná právnická osoba alebo fyzická osoba sú financované z výnosu dane z príjmov fyzických osôb, ktoré dostávajú obce a VÚC.

Štát zabezpečuje financovanie súkromných a cirkevných základných a stredných škôl  zo štátneho rozpočtu rovnako ako pri verejných školách. 

Obce a vyššie územné celky sú povinné poskytovať súkromným a cirkevným školám a školským zariadeniam najmenej 88 % zo sumy určenej na mzdy a prevádzku zariadení v ich zriaďovateľskej pôsobnosti.

Súkromným a cirkevným školám možno prideliť finančné prostriedky na kapitálové výdavky zo štátneho rozpočtu len na obstaranie hnuteľného majetku. Neprideľujú sa prostriedky na rekonštrukciu školských objektov a modernizáciu vybavenia škôl. Na druhej strane súkromným a cirkevným školám, základným umeleckým školám a školským zariadeniam možno hnuteľný a nehnuteľný majetok štátu prenechať zmluvou o výpožičke podľa osobitného predpisu.

 

Legislatíva

 

Národná rada Slovenskej republiky, 2008. Zákon č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (sprístupnené 25/08/2020).

Národná rada Slovenskej republiky, 2004. Zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy o zmene a doplnení niektorých zákonov (sprístupnené 10/01/2020).

Národná rada Slovenskej republiky, 2003. Zákon č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (sprístupnené 10/01/2020).

Národná rada Slovenskej republiky, 2004. Zákon č. 564/2004 Z.z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve v znení neskorších predpisov (sprístupnené 25/08/2020).

Národná rada Slovenskej republiky, 2003. Zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov (sprístupnené 10/01/2020).

Národná rada Slovenskej republiky, 2003. Zákon č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (sprístupnené 10/01/2020).

Národná rada Slovenskej republiky, 2003. Zákon č. 597/2003 Z.z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov (sprístupnené 10/01/2020).

Národná rada Slovenskej republiky, 2003. Zákon č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zákony v znení neskorších predpisov (sprístupnené 25/08/2020).

Národná rada Slovenskej republiky, 2003. Zákon č. 601/2003 Z.z. o o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov (sprístupnené 25/08/2020).

Národná rada Slovenskej republiky, 2015. Zákon č. 61/2015 Z.z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (sprístupnené 25/08/2020).

Vláda Slovenskej republiky, 2008. Nariadenie vlády č. 630/2008, ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na školy a školské zariadenia v znení neskorších predpisov (sprístupnené 25/08/2020).