Hodnotenie žiakov

Štátny vzdelávací program definuje vzdelávacie štandardy. Sú to požiadavky, ktoré majú žiaci splniť v rámci konkrétneho časového intervalu (ročník štúdia). Tieto požiadavky sú formulované ako kompetencie, v ktorých sú obsiahnuté vedomosti, zručnosti, postoje a hodnoty v kontexte vymedzeného obsahu vzdelávania. Obsahujú štruktúru učebných cieľov, výkonové požiadavky a vymedzený rámcový učebný obsah. 

Každý školský vzdelávací program musí obsahovať vnútorný systém hodnotenia a kontroly žiakov, ktorý však musí rešpektovať platnú legislatívu (školský zákon, Metodický pokyn č.21/2011 upravujúci postup hodnotenia a klasifikácie žiakov stredných škôl v Slovenskej republike).

V zmysle legislatívy má žiak strednej školy právo:

• vedieť, čo sa bude hodnotiť a akým spôsobom,
• dozvedieť sa výsledok každého hodnotenia,
• na objektívne hodnotenie.

Vo výchovno-vzdelávacom procese sa vykonáva priebežná a súhrnná klasifikácia žiaka. Priebežná klasifikácia sa uplatňuje pri hodnotení čiastkových výsledkov a prejavov žiaka počas školského roka (formatívne hodnotenie). Súhrnná klasifikácia sa vykonáva na konci každého polroka (sumatívne hodnotenie). 

Žiak je skúšaný ústne, písomne a prakticky. O každom skúšaní je vedení záznam. 

Výsledný stupeň prospechu žiaka vo vyučovacom predmete určí vyučujúci. V predmete, v ktorom vyučuje viac učiteľov, určia výsledný stupeň za klasifikačné obdobie príslušní učitelia po vzájomnej dohode.

Pri určovaní stupňa prospechu v jednotlivých predmetoch na konci klasifikačného obdobia sa hodnotí kvalita práce a učebné výsledky, ktoré žiak dosiahol počas celého klasifikačného obdobia. Pritom sa prihliada na systematickosť v práci žiaka, na jeho prejavované osobné a sociálne kompetencie ako je zodpovednosť, snaha, iniciatíva, ochota a schopnosť spolupracovať, a to počas celého klasifikačného obdobia. Stupeň prospechu sa neurčuje na základe priemeru známok získaných v danom klasifikačnom období, prihliada sa k dôležitosti a váhe jednotlivých známok.

Prospech žiaka v jednotlivých vyučovacích predmetoch sa klasifikuje týmito stupňami:

• 1 – výborný,
• 2 – chválitebný,
• 3 – dobrý,
• 4 – dostatočný a
• 5 –nedostatočný. 

Správanie žiaka sa hodnotí samostatne. Má 4 stupne:

• 1- veľmi dobré,
• 2- uspokojivé,
• 3- menej uspokojivé a
• 4- neuspokojivé. 

Po úspešnom ukončení ročníka žiak dostáva vysvedčenie. Na vysvedčení je uvedené číselné hodnotenie v jednotlivých predmetoch a hodnotenie správania. Predmety, ktoré sa neklasifikujú (etická výchova, náboženstvo) sú na vysvedčení  vyznačené ako absolvoval/a. Žiak môže byť napr. zo zdravotných dôvodov od absolvovania predmetu oslobodený (napr. telesná výchova).

Celkové hodnotenie žiaka strednej školy na konci prvého a druhého polroka školského roka sa vyjadruje takto:

1. prospel s vyznamenaním,
2. prospel veľmi dobre,
3. prospel,
4. neprospel.

Za vynikajúci prospech a správanie môže udeliť žiakovi škola pochvalu, pri priestupkoch napomenutia a pokarhania rôznej závažnosti.

Za závažné alebo opakované previnenia voči školskému poriadku, zásadám spolunažívania, ľudským právam alebo mravným normám spoločnosti možno udeliť žiakovi strednej školy, ak skončil plnenie povinnej školskej dochádzky, podmienečné vylúčenie alebo vylúčenie zo štúdia.

Žiak môže byť z  legislatívne daných dôvodov skúšaný komisionálne. V prípade neprospechu z max. dvoch predmetov môže žiak vykonať opravné skúšky v náhradnom termíne (najčastejšie posledný prázdninový týždeň pred začiatkom školského roka). O neprospechu žiaka je zákonný zástupca informovaný v priebehu príslušného polroka daného školského roka.

Na konzervatóriu podkladom pre hodnotenie študijných výsledkov žiakov v hlavných odboroch štúdia a v ostatných praktických odborných predmetoch sú komisionálne skúšky a všetky umelecké produkcie, ktoré sa konajú pred skúšobnými komisiami vymenovanými riaditeľom školy. Komisionálne skúšky sa konajú na konci každého polroka a na konci školského roka v rozsahu určenom vzdelávacím programom.

Pri hodnotení žiakov konzervatória z predmetov všeobecného vzdelávania platia rovnaké postupy ako pri hodnotení žiakov gymnázií a stredných škôl.

V škole sa vykonáva interná evalvácia (hodnotenie) výsledkov žiakov, čo škola zverejňuje v Správe o výchovno–vzdelávacej činnosti na konci každého školského roka a zverejňuje ju na svojich webových stránkach.

Externá evalvácia škôl je realizovaná Štátnou školskou inšpekciou, ktorá každoročne predkladá do parlamentu Správu o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike. 

Postup žiakov

Do vyššieho ročníka strednej školy postupujú všetci žiaci, okrem tých, ktorí neprospeli. 

Žiak, ktorý neprospel najviac z dvoch povinných predmetov, môže so súhlasom riaditeľa strednej školy vykonať opravné skúšky.

Po ich úspešnom vykonaní postupuje do vyššieho ročníka. Ak opravné skúšky žiak nevykoná úspešne, môže mu riaditeľ strednej školy povoliť opakovať ročník. 

Žiak strednej školy môže v priebehu štúdia prestúpiť na inú strednú školu. O prestupe rozhoduje riaditeľ tej strednej školy, na ktorú sa žiak rozhodol prestúpiť. Obsah, rozsah a termín rozdielovej skúšky, ktorú musí žiak po prestupe vykonať, určuje riaditeľ strednej školy, na ktorú žiak prestúpil.

Certifikácia

Maturitná skúška

Maturitnou skúškou sa ukončuje štúdium:

• najmenej štvorročného a najviac osemročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v gymnáziu,
• najmenej štvorročného a najviac päťročného vzdelávacieho programu študijného odboru v strednej odbornej škole,
• nadstavbové, ktoré nadväzuje na predchádzajúce odborné vzdelávanie a prípravu v príbuznom odbore vzdelávania,
• vo štvrtom ročníku štúdia šesťročného vzdelávacieho programu v konzervatóriu a v ôsmom ročníku tanečného konzervatória.

Dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o maturitnej skúške.

V súlade so Štátnym vzdelávacím programom vypracováva Štátny pedagogický ústav (ŠPÚ) Katalóg cieľových požiadaviek na maturitnú skúšku (ďalej len „Katalóg“). Katalóg je  zostavený z cieľových požiadaviek na maturitnú skúšku z jednotlivých vyučovacích predmetov. Cieľom maturitnej skúšky overenie vedomostí a zručností žiakov v rozsahu učiva určeného Katalógom cieľových požiadaviek a overenie toho, ako sú žiaci pripravení používať získané kompetencie v ďalšom štúdiu alebo pri výkone povolaní a odborných činností, na ktoré sa pripravujú. Katalóg stanovuje požiadavky na úroveň, ktorá je očakávaná od žiakov po absolvovaní daného predmetu v rámci stredoškolského štúdia a ktorú majú žiaci prezentovať na maturitnej skúške. Zámerom je zabezpečiť porovnateľnú úroveň žiakov končiacich stredoškolské štúdium na celom Slovensku. Najnovší Katalóg je platný od 1.9.2018.

Maturitná skúška pozostáva z

1.  externej časti a
2.  internej časti.

Externú časť maturitnej skúšky tvorí písomný test, ktorý sa vykonáva v rovnakom čase na celom území Slovenskej republiky. Organizuje ho Národný ústav certifikovaných meraní (NÚCEM) – čo priamo riadená odborná inštitúcia MŠVVaŠ SR. Od roku 2018 NÚCEM experimentálne overuje  on-line externú časť maturitnej skúšky. Externú časť majú vyučovacie predmety: jazyk slovenský a literatúra, cudzie jazyky, vyučovacie jazyky národnostných menšín (maďarský jazyk a literatúra a ukrajinský jazyk a literatúra) a matematika. Úspešnosť žiaka v externej  časti sa vyhodnocuje v percentách.  

Internú časť maturitnej skúšky tvorí u jazykov písomná forma, zadávaná celoštátne v rovnakom čase a vyhodnocuje sa v percentách a ústna časť. U predmetov, ktoré nemajú písomnú formu tvorí internú časť maturitnej skúšky ústna časť.

Ústna časť internej maturitnej skúšky môže mať niekoľko foriem:

• ústne odpovede na vyžrebované otázky, 
• praktická časť,
• predvedenie komplexnej úlohy alebo umeleckého výkonu,
• obhajoba komplexnej odbornej práce alebo projektu alebo úspešnej súťažnej práce,
• realizácia a obhajoba experimentu,
• kombinácia foriem podľa predchádzajúcich bodov.

Ústna časť maturitnej skúšky sa klasifikuje a aby žiak zmaturoval, musí dosiahnuť minimálne prospech dostatočný (4).

Na vysvedčení o maturitnej skúške sa každá časť uvádza samostatne a určuje sa iba, či žiak zmaturoval, alebo nezmaturoval.

Žiak zmaturoval, ak: 

• dosiahol min. 33%-nú úspešnosť v externom teste, v písomnej forme internej časti dosiahol úspešnosť min.25 % a v ústnej časti bol klasifikovaný minimálne stupňom 4 – dostatočný,
• v predmete, ktorý nemá písomnú formu internej časti maturitnej skúšky, musí žiak dosiahnuť prospech minimálne 3 v ústnej časti a v externej časti minimálne 25%, alebo prospech minimálne 4 a v externej časti minimálne 33%,
• vo voliteľných a dobrovoľných predmetoch bez externej časti a bez písomnej formy sa hodnotí ústna skúška stupňom prospech 1-4.

V prípade neúspechu na maturitnej skúške má žiak možnosť absolvovať opravnú maturitnú skúšku.

Interná časť maturitnej skúšky je verejná okrem jej písomnej formy. Žiak môže vykonať v jeden deň internú časť maturitnej skúšky (okrem jej písomnej formy) najviac z troch predmetov. Žiak vykoná internú časť v priebehu najviac piatich pracovných dní. Žiak vykoná maturitnú skúšku v jazyku, v ktorom sa predmet vyučoval. Pred začiatkom konania internej časti maturitnej skúšky, okrem jej písomnej formy, sa žiak päť po sebe nasledujúcich vyučovacích dní nezúčastňuje na vyučovaní. Tieto dni sú určené na prípravu žiaka na skúšku. 

Maturitná skúška sa koná v riadnom skúšobnom období v marci až v júni príslušného školského roka, alebo v mimoriadnom skúšobnom období v apríli až v máji príslušného školského roka alebo v septembri, alebo vo februári nasledujúceho školského roka.

Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktoré mu neumožňujú vykonať maturitnú skúšku štandardným spôsobom, koná skúšku za upravených podmienok, ktoré sú stanovené v prílohe citovaného zákona, t.j. maturitné testy budú pre nich upravené podľa stupňa postihnutia - zväčšené písmo, prehľadne členený text, zvýraznenie podstaty úlohy. Nevidiaci budú pracovať s testami v Brailovom písme. Z celkového počtu približne 60 000 prihlásených stredoškolákov je zhruba 300 so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

V triedach s dvoma vyučovacími jazykmi, ktorých vzdelávanie sa riadi medzinárodnou zmluvou, sa maturitná skúška vykonáva podľa tejto zmluvy a podľa vykonávacieho predpisu.

Ak žiak, zákonný zástupca alebo ním poverená osoba nie je spokojná s hodnotením maturitnej skúšky, alebo jej písomnej časti, môže požiadať riaditeľa školy o nahliadnutie do svojej písomnej práce a porovnať jej hodnotenie s kľúčom správnych odpovedí a pravidlami hodnotenia práce do 5 dní odo dňa, keď sa dozvedel o výsledku. Ak je námietka opodstatnená voči hodnoteniu maturitnej skúšky, nové preskúšanie sa koná pred predmetovou komisiou v pôvodnom zložení.

Maturitné predmety

Na gymnáziách s vyučovacím jazykom slovenským maturujú povinne všetci žiaci zo slovenského jazyka a literatúry a cudzieho jazyka na úrovni „B“ Spoločného európskeho rámca. U gymnázií (4-ročné a 8- ročné) si ďalej vyberajú jeden predmet zo skupiny prírodovedných alebo spoločensko-vedných predmetov a ďalší voliteľný predmet ak jeho dotácia za celé štúdium bola min.6 hodín.

U gymnázií s vyučovacím jazykom národnostným menšín je povinným jazykom na maturitnej skúške jazyk národnosti a literatúra, slovenský jazyk a slovenská literatúra, cudzí jazyk na úrovni „B“ a voliteľný predmet.

U bilingválnych gymnázií je povinným maturitným predmetom slovenský jazyk a literatúra, druhý vyučovací jazyk na úrovni „C1“ Spoločného európskeho referenčného rámca, 1 voliteľný predmet zo skupiny prírodovedných alebo spoločensko-vedných predmetov a 1-4 ďalšie voliteľné predmety. 

V stredných odborných školách s vyučovacím jazykom slovenským je povinným maturitným predmetom slovenský jazyk a literatúra, ďalej cudzí jazyk na úrovni „B“ a teoretická a praktická časť odbornej zložky.

V stredných odborných školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín je to vyučovací jazyk a literatúra, slovenský jazyk a slovenská literatúra, cudzí jazyk na úrovni „B“ a teoretická a praktická časť odbornej zložky.

V bilingválnom štúdiu strednej odbornej školy je povinným maturitným predmetom slovenský jazyk a literatúra, cudzí jazyk na úrovni „C1“ a odborná zložka- teoretická časť v druhom vyučovacom jazyku a praktická časť v slovenskom jazyku.

Maturitná komisia

Maturitná komisia je celoštátna, menuje ju minister školstva. 

Predsedu školskej maturitnej komisie menuje príslušný orgán štátnej správy a nesmie to byť pedagóg zo školy, kde prebieha maturitná skúška. Členmi školskej maturitnej komisie sú predseda, riaditeľ školy a predsedovia predmetových komisií. 

Predmetové maturitné komisie majú predsedu a dvoch skúšajúcich učiteľov danej školy. Maturitné skúšky sa konajú pred predmetovou maturitnou komisiou.

Predsedu školskej maturitnej komisie v bilingválnych školách menuje Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR. Členovia komisie sú povinní dodržiavať vyhláškou stanovené pravidlá súvisiace s počtom skúšaných žiakov denne a časom skúšania.

Záverečná skúška

Nižšie stredné odborné vzdelanie (ISCED 253), ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka 2-ročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej odbornej škole alebo úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v odbornom učilišti, sa ukončuje záverečnou skúškou; dokladom o získanom stupni vzdelania a zároveň o získanej kvalifikácii je vysvedčenie o záverečnej skúške; v učebných odboroch určených štátnym vzdelávacím programom môže byť dokladom o získanej kvalifikácii aj výučný list, Stredné odborné vzdelanie (ISCED 353), získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej trojročného a najviac štvorročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej odbornej škole, ktorý sa ukončuje záverečnou skúškou; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o záverečnej skúške s doložkou a dokladom o získanej kvalifikácii je výučný list,

Cieľom záverečnej skúšky je:

• overenie vedomostí a zručností žiakov v rozsahu učiva určeného vzdelávacími štandardmi štátneho vzdelávacieho programu a 
• overenie, ako sú žiaci pripravení používať nadobudnuté kompetencie pri výkone povolaní a odborných činností, na ktoré sa pripravujú. 

Žiak môže konať záverečnú skúšku, ak úspešne ukončil posledný ročník vzdelávacieho programu príslušného učebného odboru. 

Záverečná skúška sa člení na písomnú časť, praktickú časť a ústnu časť. Na záverečnej skúške sa overujú vedomosti a zručnosti prostredníctvom vyžrebovanej témy.

Skúšobná komisia má stálych členov a ďalších členov. Predsedom komisie nemôže byť pedagóg zo školy, kde sa záverečná skúška koná. Predsedu menuje príslušný orgán štátnej správy. Na záverečnej skúške v strednej škole/v odbornom učilišti je to majster odbornej výchovy a učiteľ odborných predmetov. Riaditeľ školy môže na záverečnú skúšku so súhlasom predsedu skúšobnej komisie prizvať odborníka z praxe. Odborník z praxe môže so súhlasom predsedu skúšobnej komisie dávať žiakovi otázky; odborník z praxe žiaka nehodnotí. 

Na opravných skúškach v mimoriadnom skúšobnom období a na ústnych skúškach v mimoriadnom skúšobnom období je predsedom skúšobnej komisie riaditeľ školy alebo ním poverený zástupca. 

Absolventská skúška

Absolventská skúška je komplexná odborná skúška, ktorou sa overuje úroveň špecifických vedomostí a zručností žiaka. Skúškou sa overuje úroveň umeleckých a pedagogicko-umeleckých činností. Absolventská skúška obsahuje:

• na konzervatóriu - absolventské výkony z hlavného odboru štúdia alebo hlavných odborov štúdia, absolventskú písomnú prácu a jej obhajobu a súbornú skúšku z pedagogickej prípravy alebo súborné skúšky z pedagogickej prípravy,
• na tanečnom konzervatóriu - absolventský výkon z hlavného odboru štúdia a súbornú skúšku z pedagogickej prípravy.

Absolventská skúška sa koná v riadnom skúšobnom období v júni príslušného školského roka alebo v mimoriadnom skúšobnom období v septembri alebo vo februári nasledujúceho školského roka.

Termín konania absolventskej skúšky určuje riaditeľ školy. Mimoriadne skúšobné obdobie je určené na vykonanie opravnej absolventskej skúšky alebo náhradnej absolventskej skúšky. 

V konzervatóriách sú stálymi členmi skúšobnej komisie predseda, podpredseda a vedúci oddelenia. Pri skúšaní odborných predmetov je prítomný predseda, skúšajúci a prísediaci. 

Priebeh maturitných  a záverečných skúšok kontroluje Štátna školská inšpekcia.

Záverečná pomaturitná skúška

Záverečnou pomaturitnou skúškou sa ukončuje zdokonaľovacie pomaturitné štúdium alebo inovačné pomaturitné štúdium.

Žiak môže konať záverečnú pomaturitnú skúšku, ak úspešne ukončil posledný ročník štúdia. 

Je to odborná skúška, v ktorej sa overuje úroveň zdokonalenia alebo inovácie odborných vedomostí a zručností žiaka získaných pomaturitným zdokonaľovacím štúdiom alebo kvalifikačným štúdiom. 

Skladá sa z teoretickej časti odbornej zložky a praktickej časti odbornej zložky. Podľa charakteru príslušného študijného odboru môže byť súčasťou praktickej časti odbornej zložky písomné alebo grafické riešenie úloh. 

Teoretická časť odbornej zložky je ústna. Koná sa v riadnom skúšobnom období v júni, v mimoriadnom skúšobnom období v septembri alebo vo februári nasledujúceho školského roka.

Praktická časť odbornej zložky záverečnej pomaturitnej skúšky trvá podľa povahy študijného odboru najviac 24 hodín, v jednom dni najviac osem hodín. V odboroch, v ktorých to charakter skúšky vyžaduje, praktická časť odbornej zložky môže trvať až štyri týždne.

Pri konaní záverečnej pomaturitnej skúšky sa za jednu hodinu záverečnej pomaturitnej skúšky považuje čas 60 minút.

Čas trvania skúšok žiakov so zdravotným znevýhodnením môže predseda predmetovej maturitnej komisie primerane predĺžiť.

Praktická časť odbornej zložky záverečnej pomaturitnej skúšky môže byť individuálna alebo skupinová. Žiak môže na nej používať pomôcky uvedené v zadaní témy práce.

Pred záverečnou pomaturitnou skúškou sa žiaci päť vyučovacích dní nezúčastňujú na vyučovaní

Spoločné ustanovenia k ukončovaniu štúdia

Maturitnú, pomaturitnú, záverečnú a absolventskú skúšku môže žiak vykonať do 3 rokov po absolvovaní štúdia na strednej škole.

Maturitná skúška z cudzieho jazyka na úrovni „C1“ môže byť uznaná ako štátna jazyková skúška.

Deň po vykonaní niektorej z vyššie uvedených skúšok prestáva byť absolvent žiakom školy.

Ak žiak strednej odbornej školy nevykonal v určenom termíne záverečnú skúšku a bola mu povolená opravná skúška, odklad skúšky alebo jej opakovanie, zachovávajú sa mu práva a povinnosti žiaka do konca školského roka, v ktorom mal štúdium skončiť.