Minimálnou požadovanou kvalifikáciou učiteľa materskej školy (t. j. učiteľa pre predprimárne vzdelávanie v materskej škole) je stredné odborné vzdelanie v študijnom programe „učiteľstvo pre materské školy“ príp. „učiteľstvo pre materské školy v kombinácii s vychovávateľstvo. Prípravu učiteľov materských škôl zabezpečujú aj vysoké školy v bakalárskych a magisterských študijných programoch. Bakalársky stupeň vysokoškolského vzdelania získavajú učitelia materských škôl v študijnom odbore učiteľstvo, vychovávateľstvo a pedagogické vedy v študijnom programe predškolská a elementárna pedagogika. 

Učitelia materských škôl po absolvovaní bakalárskeho stupňa vzdelania môžu pokračovať v štúdiu predškolskej pedagogiky aj na magisterskom stupni štúdia. 

Požadovaná kvalifikácia pre učiteľa základnej školy (primárne a nižšie sekundárne vzdelávanie) a strednej školy (vyššie sekundárne vzdelávanie) je vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa (magisterský stupeň) v študijnom odbore učiteľstvo, vychovávateľstvo a pedagogické vedy a  s aprobáciou spravidla dvoch predmetov vybraných v rámci  študijných programov: učiteľstvo akademických predmetov, učiteľstvo profesijných predmetov a praktickej prípravy, umelecko-výchovných predmetov, predškolskej a elementárnej pedagogiky.  

Hudobná výchova a výtvarná výchova pre učiteľov v materskej škole školy (predprimárne vzdelávanie) a na prvom stupni vzdelávania v základnej škole (primárne vzdelávanie) sú súčasťou študijného programu predškolskej a elementárnej pedagogiky. Pre druhý stupeň základnej školy (nižšie sekundárne vzdelávanie) sa študujú ako aprobačné predmety v študijných programoch učiteľstva. V základných umeleckých školách a stredných odborných školách umeleckého zamerania vyučujú aj absolventi umeleckých študijných odborov vysokých škôl s doplňujúcim pedagogickým štúdiom a absolventi konzervatórií.

Príprava učiteľov škôl pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je zabezpečovaná v študijnom odbore Špeciálna pedagogika, ktorý sa študuje v bakalárskom i magisterskom stupni vysokoškolského štúdia.

Kvalifikovaní učitelia môžu špecializáciu na vyučovanie v školách získaťaj rozširujúcim kvalifikačným štúdiom. 

Získaná učiteľská kvalifikácia má neobmedzenú platnosť. 

Inštitúcie, úroveň a modely odbornej prípravy

Vysokoškolské štúdium učiteľov všetkých druhov škôl je dvojstupňové – I. stupeň končí obhajobou záverečnej práce, štátnou skúškou a získaním titulu bakalár (napr. učiteľ materskej školy, vychovávateľ, majster odbornej výchovy). 

Absolvent prvého stupňa vysokoškolského štúdia môže pokračovať magisterským štúdiom v niektorom zo študijných programov učiteľstva a získa kvalifikáciu učiteľa pre predprimárne, primárne, nižšie a vyššie sekundárne vzdelávanie v jednopredmetovej i viacpredmetovej špecializácii.

Prijímacie požiadavky

Uchádzač o vysokoškolské učiteľské štúdium musí mať ukončené úplné stredné všeobecné vzdelanie (ISCED 344) alebo úplné stredné odborné vzdelanie (ISCED 354) a na vysokú školu sa prijíma na základe prihlášky v príjímacom konaní.   

Kritériá výberu uchádzačov o štúdium, požiadavky na študijné výsledky z predchádzajúceho stupňa vzdelania ako i procedúry prijímacieho konania si stanovuje každá vysoká škola individuálne.

Vysoké školy každoročne zverejňujú informácie o ponúkaných študijných programoch, študijných kombináciách, o požiadavkách na prijímacie skúšky a ich termínoch na svojich webových sídlach alebo aj v printovej podobe. Rovnako zverejňujú aj informáciu o počte uchádzačov, ktorých plánujú prijať na štúdium príslušného študijného programu.

V niektorých študijných programoch sú realizované talentové skúšky. Robia ich uchádzači o štúdium predškolskej a elementárnej pedagogiky a učiteľstva umelecko-výchovných predmetov (výtvarná výchova, hudobná výchova) a telesnej výchovy.

Pri výbere štúdia pomáhajú študentom výchovní poradcovia v stredných školách. Vysoké školy na pomoc uchádzačom o štúdium vydávajú zbierky otázok z jednotlivých predmetov na prijímacie skúšky s uvedením povinnej i voliteľnej literatúry, prípadne organizujú prípravné kurzy.

Obsah vzdelávania, úroveň špecializácie a študijné výsledky

Štúdium učiteľstva na úrovni strednej odbornej školy aj vysokej školy/univerzity sa organizuje podľa ministerstvom školstva schválených študijných programov. Neoddeliteľnou súčasťou prípravy budúcich učiteľov je popri teoretickej príprave aj priebežná a súvislá pedagogická prax, ktorú študenti absolvujú v priebehu štúdia. 

Učiteľskú kvalifikáciu je možné získať aj vysokoškolským štúdiom neučiteľského študijného odboru na univerzite alebo odbornej vysokej škole a súbežným alebo postgraduálnym doplňujúcim pedagogickým štúdiom. Absolventi získavajú odbornú i pedagogickú kvalifikáciu a môžu predmety svojho odborného zamerania vyučovať v príslušných stredných školách. 

Doplňujúce pedagogické štúdium sa organizuje ako kvalifikačné štúdium, absolvent ním získava kvalifikačný predpoklad na výkon pracovnej činnosti v pozícii učiteľ, vychovávateľ, majster odbornej výchovy, školský tréner a pedagogický asistent. 

Absolventi neučiteľských študijných odborov, ktorí získavajú kvalifikáciu doplňujúcim pedagogickým štúdiom, získavajú vysvedčenie o kvalifikačnom vzdelávaní. Toto vysvedčenie ich oprávňuje vyučovať odborné predmety vyštudovaného odboru na stredných odborných školách.

Umelecko-pedagogickú kvalifikáciu poskytuje aj absolvovanie konzervatória. Konzervatórium poskytuje komplexné umelecké a umelecko-pedagogické vzdelanie. Pripravuje žiakov na profesionálne umelecké uplatnenie a na vyučovanie umeleckých a odborných predmetov vo vzdelávacích programoch umeleckého zamerania. Pedagogickú spôsobilosť získa absolvent konzervatória absolventskou skúškou, ktorou nadobudne vyššie odborné vzdelanie s titulom DiS.Art. 

Učitelia učiteľov (Teacher educators)

Učiteľmi učiteľov sú v slovenskom kontexte učitelia profesijného rozvoja. Ide o učiteľov, ktorí pracujú v metodicko- pedagogickom centre (inštitúcii ministerstva školstva, ktorej hlavnou úlohou je starostlivosť o profesijný rozvoj učiteľov jednotlivých druhov škôl).

Učitelia profesijného rozvoja:

• uskutočňuje program vzdelávania a podieľajú sa na tvorbe programov vzdelávania,  
• podieľajú sa na tvorbe profesijných štandardov na základe výskumu profesijných kompetencií,  
• poskytujú poradenstvo a spolupracujú so školami, školskými zariadeniami a zariadeniami sociálnej pomoci v oblasti profesijného rozvoja, 
• vykonávajú činnosti súvisiace s výkonom atestácií v atestačnej organizácii, 
• zúčastňujú sa na činnosti skúšobných komisií a atestačných komisií. 

Učiteľ profesijného rozvoja sa člení na tieto podkategórie: 

• lektor vzdelávania,  
• metodik profesijného rozvoja,  
• konzultant atestačného konania. 

Profesijný rozvoj učiteľa, ktorý zabezpečuje učiteľ profesijného rozvoja, je proces 

• prehlbovania, zdokonaľovania a rozširovania profesijných kompetencií,  
• získavania profesijných kompetencií na výkon špecializovaných činností alebo na výkon činnosti vedúceho pedagogického zamestnanca,  
• získavania profesijných kompetencií vyššieho kariérového stupňa,  
• overovania profesijných kompetencií na zaradenie do vyššieho kariérového stupňa,  
• získavania vzdelania na splnenie kvalifikačných predpokladov na výkon ďalšej pracovnej činnosti alebo  
• využívania a hodnotenia získaných profesijných kompetencií. 

Profesijný rozvoj učiteľov sa uskutočňuje podľa profesijných štandardov a v súlade so súčasným vedeckým poznaním, odbornými a spoločenskými požiadavkami na výkon pracovnej činnosti. 

Kvalifikácia, hodnotenie a certifikácia

Pedagogickí zamestnanci majú možnosť profesijne rásť v rámci kariéry tak vo vertikálnej rovine ako aj v horizontálnej rovine.

V horizontálnej rovine vďaka účasti na rôznych vzdelávacích programoch v rámci profesijného rozvoja a absolvovaním I. a II. atestačnej skúšky postupne prechádzajú z karérového stupňa začínajúci pedagogický zamestnanec do vyšších kariérových stupňov, ktorými sú:

• samostatný pedagogický zamestnanec,
• pedagogický zamestnanec s I. atestáciou a
• pedagogický zamestnanec s II. atestáciou.

Postup zamestnancov z nižšieho do vyššieho karérového stupňa je spojený aj s vyšším platovým ohodnotením.

Vo vertikálnej rovine môžu pedagogickí zamestnanci, v závislosti od absolvovaných druhov vzdelávania v profesijnom rozvoji, vykonávať buď špecializované činnosti napr. triedneho učiteľ, uvádzajúceho učiteľa atď, ktoré sú zadefinované v zákone o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, alebo sa môžu stať vedúcimi pedagogickými zamestnancami t. j. riaditeľmi alebo zástupcami riaditeľov.

Výkon tak špecializovaných činností, ako aj výkon funkcie vedúceho pedagogického zamestnanca je odmeňovaný popri plate aj osobitným príplatkom.

Pedagogickí zamestnanci sú každoročne hodnotení ich priamym nadriadeným najneskôr do konca školského roka. Začínajúceho pedagogického zamestnanca hodnotí uvádzajúci pedagogický zamestnanec. Predmetom hodnotenia pedagogického zamestnanca sú výsledky, náročnosť a kvalita výkonu pracovnej činnosti, osvojenie si a využívanie profesijných kompetencií. Hodnotenie pedagogického zamestnanca a je podkladom na: 

• odporúčanie uvádzajúceho pedagogického zamestnanca na ukončenie adaptačného vzdelávania, 
• vypracovanie plánu profesijného rozvoja a ročného plánu vzdelávania a na 
• odmeňovanie. 

Získaná kvalifikácia pre pedagogického zamestnanca platí počas celej jeho pracovnej činnosti.   

Alternatívne  spôsoby odbornej prípravy

Učiteľskú kvalifikáciu je možné získať aj vysokoškolským štúdiom neučiteľského študijného odboru na univerzite alebo odbornej vysokej škole a súbežným alebo postgraduálnym doplňujúcim pedagogickým štúdiom. Absolventi získavajú odbornú kvalifikáciu a po absolvovaní doplňujúceho pedagogického štúdia získajú aj pedagogickú spôsobilosť na vyučovanie v príslušnom druhu školy.  

Legislatíva

Národná rada Slovenskej republiky, 2002. Zákon č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a zmene a doplnení niektorých zákonov (sprístupnené 27/10/2020).

Národná rada Slovenskej republiky, 2019. Zákon č. 138/2019 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (sprístupnené 27/10/2020).

Národná rada Slovenskej republiky, 2008. Zákon č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (sprístupnené 27/10/2020).