Slovenská republika leží v strede Európy medzi 16º 50´05´´ a 22º 34´04´´ východnej zemepisnej dĺžky a 47º 43´54´´ a 49º 36´52´´ severnej zemepisnej šírky.
Demografická situácia
Dlhodobý pokles pôrodnosti a neuspokojivý vývoj úmrtnosti v SR mali za následok postupné znižovanie prirodzeného prírastku obyvateľstva až do tej miery, že v r. 2001 – 2003 došlo k úbytku obyvateľov z prirodzeného pohybu, t. j. počet živonarodených detí bol nižší ako počet zomretých osôb. Zásluhou kladného migračného salda však ani v spomínaných rokoch nedošlo k celkovému úbytku obyvateľstva.
Od roku 2004 prirodzený prírastok obyvateľstva dosahoval kladné hodnoty s maximom v roku 2011 (8 910 osôb); najnižšia hodnota bola dosiahnutá v roku 2007 (568 osôb). V roku 2018 dosiahol prirodzený prírastok obyvateľstva 3 346 osôb.
Základné demografické charakteristiky
Rok | ||||
2000 | 2005 | 2018 | ||
počet obyvateľov k 31.12. | 5 402 547 | 5 389 180 | 5 450 421 | |
z toho ženy | absolútny počet | 2 776 486 | 2 773 308 | 2 789 344 |
v % | 51,39 | 51,46 | 51,18 | |
prirodzený prírastok | absolútny počet | 2 427 | 955 | 3 346 |
na 1 000 obyvateľov1 | 0,4 | 0,2 | 0,6 |
Poznámka:
1 Prepočet na stredný (priemerný) stav
Zdroj:
Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2008. Demografia a sociálna štatistika: Vývoj obyvateľstva v Slovenskej republike 2007 (sprístupnené 09/09/2019).
Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2019. Demografia a sociálna štatistika: My v číslach. Pohyb obyvateľstva 2018. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky (sprístupnené 30/04/2021).
Zahraničné sťahovanie (počet osôb)
Rok | |||
2000 | 2005 | 2018 | |
objem sťahovania | 3 085 | 7 149 | 10 551 |
prisťahovalci | 2 274 | 5 276 | 7 253 |
vysťahovalci | 811 | 1 873 | 3 298 |
saldo sťahovania | 1 463 | 3 403 | 3 955 |
Zdroj:
Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2008. Demografia a sociálna štatistika: Vývoj obyvateľstva v Slovenskej republike 2007 (sprístupnené 09/09/2019).
Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2019. Demografia a sociálna štatistika: My v číslach. Pohyb obyvateľstva 2018. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky (sprístupnené 30/04/2021).
Počet obyvateľov v produktívnom veku začal v roku 2011 klesať. Zmeny v zložení obyvateľstva podľa ekonomických vekových skupín jednoznačne poukazujú na starnutie obyvateľstva. Kým v roku 2000 podiel obyvateľov SR v predproduktívnom veku bol 19,18 %, do roku 2005 sa znížil na 16,59 % a do roku 2018 na 15,74 %. Naopak, podiel obyvateľov v poproduktívnom veku sa zvýšil.
Vekové zloženie obyvateľstva k 31. 12. podľa ekonomických vekových skupín
Veková skupina | Rok | ||
2000 | 2005 | 2018 | |
počet osôb | |||
preproduktívny vek (0 - 14 rokov) | 1 036 425 | 894 308 | 858 042 |
produktívny vek (15 - 64 rokov) | 3 746 538 | 3 862 234 | 3 718 060 |
poproduktívny vek (65 rokov a viac) | 619 584 | 632 638 | 874 319 |
spolu | 5 402 547 | 5 389 180 | 5 450 421 |
zloženie v % | |||
preproduktívny vek (0 - 14 rokov) | 19,18 | 16,59 | 15,74 |
produktívny vek (15 - 64 rokov) | 69,35 | 71,67 | 68,22 |
poproduktívny vek (65 rokov a viac) | 11,47 | 11,74 | 16,04 |
spolu | 100,00 | 100,00 | 100,00 |
Zdroj:
Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2001. Demografia a sociálna štatistika: Vekové zloženie obyvateľstva Slovenskej republiky 2000 (sprístupnené 10/09/2019).
Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2006. Demografia a sociálna štatistika: Vekové zloženie obyvateľstva Slovenskej republiky 2005 (sprístupnené 10/09/2019).
Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2019. Demografia a sociálna štatistika: My v číslach. Pohyb obyvateľstva 2018. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky (sprístupnené 30/04/2021).
V roku 2018 sa v porovnaní s rokom 2000 znížil počet obyvateľov vo veku 0-29 rokov o 24,44 %.
Deti vo veku povinnej školskej dochádzky (6-15 rokov) v roku 2018 tvorili 10,31 % z celkového počtu obyvateľov SR. Absolútny počet týchto detí sa v období rokov 2000-2018 znížil o 27,77 %.
Obyvateľstvo vo veku 0 – 29 rokov, deti vo veku povinnej školskej dochádzky (PŠD)
2000 | 2005 | 2018 | |||
Počet obyvateľov k 31.12. spolu | 5 402 547 | 5 389 180 | 5 450 421 | ||
z toho vo veku | 0 - 29 rokov | absolútny počet | 2 389 501 | 2 221 583 | 1 805 441 |
v % | 44,23 | 41,22 | 33,12 | ||
PŠD (6 - 15 rokov) | absolútny počet | 777 694 | 659 025 | 561 758 | |
v % | 14,39 | 12,23 | 10,31 |
Zdroj:
Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2001. Demografia a sociálna štatistika: Vekové zloženie obyvateľstva Slovenskej republiky 2000 (sprístupnené 10/09/2019).
Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2006. Demografia a sociálna štatistika: Vekové zloženie obyvateľstva Slovenskej republiky 2005 (sprístupnené 10/09/2019).
Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2019. Demografia a sociálna štatistika: My v číslach. Pohyb obyvateľstva 2018. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky (sprístupnené 30/04/2021).
Za ostatných 18 rokov sa počet detí vo veku 0 – 9 rokov znížil o 8,02 %; počet mladých ľudí vo veku 10-19 rokov až o 36,27, a počet mladých ľudí vo veku 20-29 rokov o 24,93 %.
Obyvateľstvo vo veku 0 – 29 rokov k 31. 12. podľa 10-ročných vekových skupín
Veková skupina (v rokoch) | Rok | ||
2000 | 2005 | 2018 | |
počet osôb | |||
0 - 9 | 635 337 | 543 996 | 584 354 |
10 - 19 | 844 903 | 758 418 | 538 465 |
20 - 29 | 909 261 | 919 169 | 682 622 |
0 - 29 | 2 389 501 | 2 221 583 | 1 805 441 |
zloženie v % | |||
0 - 9 | 26,59 | 24,49 | 32,37 |
10 - 19 | 35,36 | 34,14 | 29,82 |
20 - 29 | 38,05 | 41,37 | 37,81 |
0 - 29 | 100,00 | 100,00 | 100,00 |
Zdroj:
Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2001. Demografia a sociálna štatistika: Vekové zloženie obyvateľstva Slovenskej republiky 2000 (sprístupnené 10/09/2019).
Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2006. Demografia a sociálna štatistika: Vekové zloženie obyvateľstva Slovenskej republiky 2005 (sprístupnené 10/09/2019).
Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2019. Demografia a sociálna štatistika: My v číslach. Pohyb obyvateľstva 2018. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky (sprístupnené 30/04/2021).
Zamestnanosť a nezamestnanosť
Rok | ||||
2000 | 2005 | 2018 | ||
ekonomicky aktívne osoby (v tis. osobách)1 | 2 608,2 | 2 645,7 | 2 746,2 | |
z toho | pracujúci | 2 101,7 | 2 216,2 | 2 566,7 |
nezamestnaní | 485,2 | 427,5 | 179,5 | |
z celkového počtu pracujúcich pracujúci v škole | v tis. osobách | 161,6 | 163,7 | 186,9 |
v % | 7,7 | 7,4 | 7,3 | |
z celkového počtu nezamestnaných osoby vo veku 15 - 24 rokov | v tis. osobách | 153,4 | 95,5 | 28,0 |
v % | 31,6 | 22,3 | 15,6 | |
miera nezamestnanosti (v %) | 18,6 | 16,2 | 6,6 |
Poznámka:
1 Podľa výberového zisťovania pracovných síl - priemerné počty. Roky 2000 a 2005 vrátane vojakov na základnej vojenskej službe.
Zdroj:
Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2004. Slovenská republika v číslach 2003 (sprístupnené 11/09/2019).
Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2007. Slovenská republika v číslach 2006 (sprístupnené 11/09/2019).
Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2018. Slovenská republika v číslach 2018. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky (sprístupnené 30/04/2021).
Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2018. Pracujúci poda Výberového zisťovania pracovných síl v roku 2016. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky (sprístupnené 30/04/2021).
Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2018. Nezamestnanosť podľa Výberového zisťovania pracovných síl v roku 2018. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky (sprístupnené 30/04/2021).
Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2018. Nezamestnaní podľa veku v roku 2018. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky (sprístupnené 30/04/20219.
Mzdy
Rok | |||
2000 | 2005 | 2018 | |
priemerná hrubá nominálna mesačná mzda zamestnancov v hospodárstve SR v prepočte na osoby spolu (v Eurách) | 379,4 | 573,4 | 1013,0 |
v školstve | 298,4 | 468,7 | 920,0 |
rozdiel oproti priemernej hrubej nominálnej mesačnej mzde zamestnanca v hospodárstve SR (v %) | -21,35 | -18,26 | -9,18 |
Zdroje:
Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2004. Slovenská republika v číslach 2003 (sprístupnené 11/09/2019).
Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2007. Slovenská republika v číslach 2006 (sprístupnené 11/09/2019).
Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2018. Priemerná mesačná mzda podľa odvetví v roku 2018. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky (sprístupnené 30/04/2021).
Štátny jazyk a jazyky národnostných menšín
Štátnym jazykom na území SR je slovenský jazyk.
Používanie štátneho jazyka upravuje zákon o štátnom jazyku.
Štátne orgány a štátne organizácie, orgány územnej samosprávy a orgány verejnoprávnych ustanovizní pri výkone svojich pôsobností povinne používajú štátny jazyk na celom území Slovenskej republiky. V štátnom jazyku sa
- vydávajú právne predpisy, rozhodnutia a iné verejné listiny,
- uskutočňujú rokovania verejnoprávnych orgánov,
- vedie súdne a správne konanie,
- vedie celá úradná agenda a agenda cirkví a náboženských spoločností určená pre verejnosť,
- uvádzajú úradné názvy obcí a ich častí, vedú kroniky a pod.
Výučba štátneho jazyka je povinná na všetkých základných školách a stredných školách. Iný ako štátny jazyk môže byť vyučovacím jazykom a skúšobným jazykom v rozsahu ustanovenom zákonom.
Práva osôb patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám alebo práva cudzincov, ktorí neovládajú štátny jazyk, sa zabezpečujú prekladom a tlmočením za podmienok ustanovených zákonom.
Názvy obcí, ulíc, nápisy, reklamy a oznamy určené na informovanie verejnosti musia byť uvedené v štátnom jazyku, Ich preklad do iného jazyka je možný, avšak preložený text môže nasledovať až po rovnako veľkom texte v štátnom jazyku.
Zákon o používaní jazykov národnostných menšín umožňuje príslušníkom národnostných menšín používať v úradnom styku jazyk menšiny za podmienky, že občania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, tvoria podľa posledného sčítania obyvateľov v obci najmenej 20 % obyvateľstva.
Na území Slovenskej republiky okrem väčšinového slovenského národa žije viac národnostných menšín. Podľa výsledkov sčítania obyvateľov 12,26 % tvorili obyvatelia hlásiaci sa k národnostným menšinám . Z nich 69,28 % tvorili obyvatelia hlásiaci sa k maďarskej národnostnej menšine.
Druhou najpočetnejšou národnostnou menšinou Slovenskej republiky je rómska menšina, ktorí z celkového počtu obyvateľov tvorili 1,96 %. Tento počet však nezodpovedá skutočnému počtu obyvateľov rómskeho pôvodu žijúcich v Slovenskej republike. Odborníci na základe výsledkov zo sčítaní ľudu, domov a bytov v rokoch 1970 a 1980 a z evidencií národných výborov o počte trvalo prihlásených Cigánov-Rómov pred rokom 1989 odhadujú, že na území Slovenskej republiky v súčasnosti žije približne 400 tisíc Rómov.
Obyvateľstvo podľa národnosti
Národnosť | Obyvateľstvo podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov | |||
k 26.5.2001 | k 21.5.2011 | |||
v osobách | v % | v osobách | v % | |
slovenská | 4 614 854 | 85,79 | 4 352 775 | 80,65 |
maďarská | 520 528 | 9,68 | 458 467 | 8,49 |
rómska | 89 920 | 1,67 | 105 738 | 1,96 |
česká, moravská a sliezska | 44 620 | 0,83 | 33 653 | 0,62 |
rusínska | 24 201 | 0,45 | 33 482 | 0,62 |
ukrajinská | 10 814 | 0,20 | 7 430 | 0,14 |
nemecká | 5 405 | 0,10 | 4 690 | 0,09 |
poľská | 2 602 | 0,05 | 3 084 | 0,06 |
ostatná | 12 009 | 0,22 | 15 224 | 0,28 |
neuvedená | 54 502 | 1,01 | 382 493 | 7,09 |
SPOLU | 5 379 455 | 100,00 | 5 397 036 | 100,00 |
Zdroj:
Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2001. Sčítanie obyvateľov, domov a bytov: Základné údaje (sprístupnené 11/09/2019).
Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2013. Základné údaje zo sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011: Obyvateľstvo podľa národnosti. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky (sprístupnené 30/04/2021).
V súlade s uvedeným národnostným zložením obyvateľstva najfrekventovanejším menšinovým jazykom v SR je maďarský jazyk (najmä na južnom Slovensku). Po ňom nasleduje rusínsky a ukrajinský jazyk (najmä na východnom Slovensku). Používanie českého jazyka v úradnom styku spĺňa požiadavku zrozumiteľnosti so štátnym jazykom, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak.
Výchova a vzdelávanie v súčasnosti v SR sa realizuje
- v maďarskom jazyku na úrovni materských, základných, stredných a vysokých škôl,
- v ukrajinskom jazyku na úrovni materských, základných a stredných škôl,
- v bulharskom jazyku na úrovni základných a stredných škôl,
- v rusínskom jazyku na úrovni materských a základných škôl a
- v nemeckom jazyku na úrovni základných škôl.
Okrem toho na niektorých základných školách sa vyučuje jazyk národnostnej menšiny a literatúra ako predmet (maďarský jazyk a literatúra, ukrajinský jazyk a literatúra, rusínsky jazyk a literatúra, nemecký jazyk a literatúra a rómsky jazyk a literatúra).
Náboženstvá
Slovenská republika je nábožensky neutrálna, teda oficiálne náboženstvo v nej neexistuje. Sloboda náboženskej viery je zabezpečená zákonom.
Miera religióznosti obyvateľstva je vysoká. Pri sčítaní obyvateľstva v roku 2011 sa 75,97 % obyvateľstva prihlásilo k veriacim, 13,44 % sa deklarovala ako osoby bez vyznania a 10,59 % náboženské vyznanie neuviedlo. Väčšina veriacich je rímskokatolíckeho vierovyznania.
Religióznosť
Obyvateľstvo podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov | ||||
k 26.5.2001 | k 21.5.2011 | |||
v osobách | v % | v osobách | v % | |
s náboženským vyznaním | 4 521 549 | 84,05 | 4 100 237 | 75,97 |
bez vyznania | 697 308 | 12,96 | 725 362 | 13,44 |
s nezisteným vyznaním | 160 598 | 2,99 | 571 437 | 10,59 |
SPOLU | 5 379 455 | 100,00 | 5 397 036 | 100,00 |
Zdroj:
Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2001. Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001: Základné údaje: Náboženské vyznanie obyvateľstva (sprístupnené 11/09/2019).
Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2013. Základné údaje zo sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011: Obyvateľstvo podľa náboženského vyznania. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky (sprístupnené 30/04/2021).
Obyvateľstvo s náboženským vyznaním podľa cirkví
Cirkev | Obyvateľstvo podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov | |||
k 26.5.2001 | k 21.5.2011 | |||
v osobách | v % | v osobách | v % | |
rímskokatolícka | 3 708 120 | 81,11 | 3 347 277 | 81,64 |
evanjelická a v. | 372 858 | 8,16 | 316 250 | 7,71 |
gréckokatolícka | 219 831 | 4,81 | 206 871 | 5,05 |
kalvínska | 109 735 | 2,40 | 98 797 | 2,41 |
pravoslávna | 50 363 | 1,10 | 49 133 | 1,20 |
ostatná | 111 005 | 2,43 | 81 909 | 2,00 |
SPOLU | 4 571 912 | 100,00 | 4 100 237 | 100,00 |
Zdroj:
Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2001. Sčítanie obyvateľov, domov a bytov: Základné údaje (sprístupnené 11/09/2019).
Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2013. Základné údaje zo sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011: Obyvateľstvo podľa náboženského vyznania. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky (sprístupnené 30/04/2021).
V súčasnosti v SR je registrovaných 18 cirkví a náboženských spoločností.
Po zmene režimu v roku 1989 sa zmenili vzťahy medzi štátom a cirkvami. V samostatnej Slovenskej republike boli uskutočnené reštitúcie cirkevného majetku. Cirkvám boli navrátené majetky odobraté po roku 1948.
Požadovala sa aj odluka cirkvi od štátu, ktorá sa však ešte nezrealizovala. Cirkvi sú aj naďalej podporované prostredníctvom štátneho rozpočtu, kde majú vyčlenenú svoju položku výdajov. Súčasne majú cirkvi príjem aj z výnosov zo svojho majetku (hnuteľného a nehnuteľného), taktiež veriaci prispievajú na cirkev finančne, rôznymi darmi, prípadne dobrovoľne a bez nároku na odmenu vypomáhajú (napr. pri stavbe nových alebo rekonštrukcii starých cirkevných objektov).
Jednotlivé cirkvi majú vyhradený priestor vo verejnoprávnych médiách na prezentáciu svojich aktivít a názorov na aktuálne spoločenské a eticko-mravné problémy.