Skip to main content
European Commission logo
EACEA National Policies Platform:Eurydice
Populácia: demografická situácia, jazyky a náboženstvá

Slovakia

1.Politické, spoločenské a ekonomické pozadie a trendy

1.3Populácia: demografická situácia, jazyky a náboženstvá

Last update: 30 April 2021

Slovenská republika leží v strede Európy medzi 16º 50´05´´ a 22º 34´04´´ východnej zemepisnej dĺžky a 47º 43´54´´ a 49º 36´52´´ severnej zemepisnej šírky. 

 

Demografická situácia

 

Dlhodobý pokles pôrodnosti a neuspokojivý vývoj úmrtnosti v SR mali za následok postupné znižovanie prirodzeného prírastku obyvateľstva až do tej miery, že v r. 2001 – 2003 došlo k úbytku obyvateľov z prirodzeného pohybu, t. j. počet živonarodených detí bol nižší ako počet zomretých osôb. Zásluhou kladného migračného salda však ani v spomínaných rokoch nedošlo k celkovému úbytku obyvateľstva. 

Od roku 2004 prirodzený prírastok obyvateľstva dosahoval kladné hodnoty s maximom v roku 2011 (8 910 osôb); najnižšia hodnota bola dosiahnutá v roku 2007 (568 osôb). V roku 2018 dosiahol prirodzený prírastok obyvateľstva 3 346 osôb.  

 

Základné demografické charakteristiky

  Rok
200020052018
počet obyvateľov k 31.12.5 402 5475 389 1805 450 421
z toho ženyabsolútny počet2 776 4862 773 3082 789 344
v %51,3951,4651,18
prirodzený prírastokabsolútny počet2 4279553 346
na 1 000 obyvateľov10,40,20,6

Poznámka:

1 Prepočet na stredný (priemerný) stav

Zdroj:

Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2008. Demografia a sociálna štatistika: Vývoj obyvateľstva v Slovenskej republike 2007 (sprístupnené 09/09/2019). 

Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2019. Demografia a sociálna štatistika: My v číslach. Pohyb obyvateľstva 2018. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky (sprístupnené 30/04/2021).

 

Zahraničné sťahovanie (počet osôb)

 Rok
200020052018
objem sťahovania3 0857 14910 551
prisťahovalci2 2745 2767 253
vysťahovalci8111 8733 298
saldo sťahovania1 4633 4033 955

Zdroj:

Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2008. Demografia a sociálna štatistika: Vývoj obyvateľstva v Slovenskej republike 2007 (sprístupnené 09/09/2019). 

Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2019. Demografia a sociálna štatistika: My v číslach. Pohyb obyvateľstva 2018. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky (sprístupnené 30/04/2021).

 

Počet obyvateľov v produktívnom veku začal v roku 2011 klesať. Zmeny v zložení obyvateľstva podľa ekonomických vekových skupín jednoznačne poukazujú na starnutie obyvateľstva. Kým v roku 2000 podiel obyvateľov SR v predproduktívnom veku bol 19,18 %, do roku 2005 sa znížil na 16,59 % a do roku 2018 na 15,74 %. Naopak, podiel obyvateľov v poproduktívnom veku sa zvýšil. 

 

Vekové zloženie obyvateľstva k 31. 12. podľa ekonomických vekových skupín

Veková skupinaRok
200020052018
počet osôb
preproduktívny vek (0 - 14 rokov)1 036 425894 308858 042
produktívny vek (15 - 64 rokov)3 746 5383 862 2343  718 060
poproduktívny vek (65 rokov a viac)619 584632 638874 319
spolu5 402 5475 389 1805 450 421
zloženie v %
preproduktívny vek (0 - 14 rokov)19,1816,5915,74
produktívny vek (15 - 64 rokov)69,3571,6768,22
poproduktívny vek (65 rokov a viac)11,4711,7416,04
spolu100,00100,00100,00

Zdroj:

Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2001. Demografia a sociálna štatistika: Vekové zloženie obyvateľstva Slovenskej republiky 2000 (sprístupnené 10/09/2019). 

Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2006. Demografia a sociálna štatistika: Vekové zloženie obyvateľstva Slovenskej republiky 2005 (sprístupnené 10/09/2019). 

Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2019. Demografia a sociálna štatistika: My v číslach. Pohyb obyvateľstva 2018. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky (sprístupnené 30/04/2021).

 

V roku 2018 sa v porovnaní s rokom 2000 znížil počet obyvateľov vo veku 0-29 rokov o 24,44 %.

Deti vo veku povinnej školskej dochádzky (6-15 rokov) v roku 2018 tvorili 10,31 %  z celkového počtu obyvateľov SR. Absolútny počet týchto detí sa v období rokov 2000-2018 znížil o 27,77 %. 

 

Obyvateľstvo vo veku 0 – 29 rokov, deti vo veku povinnej školskej dochádzky (PŠD)

 200020052018
Počet obyvateľov k 31.12. spolu5 402 5475 389 1805 450 421
z toho vo veku0 - 29 rokovabsolútny počet2 389 5012 221 5831 805 441
v %44,2341,2233,12
PŠD (6 - 15 rokov)absolútny počet777 694659 025561 758
v %14,3912,2310,31

Zdroj:

Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2001. Demografia a sociálna štatistika: Vekové zloženie obyvateľstva Slovenskej republiky 2000 (sprístupnené 10/09/2019). 

Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2006. Demografia a sociálna štatistika: Vekové zloženie obyvateľstva Slovenskej republiky 2005 (sprístupnené 10/09/2019). 

Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2019. Demografia a sociálna štatistika: My v číslach. Pohyb obyvateľstva 2018Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky (sprístupnené 30/04/2021).

 

Za ostatných 18 rokov sa počet detí vo veku 0 – 9 rokov znížil o 8,02 %; počet mladých ľudí vo veku 10-19 rokov až o 36,27, a počet mladých ľudí vo veku 20-29 rokov o 24,93 %. 

 

Obyvateľstvo vo veku 0 – 29 rokov k 31. 12. podľa 10-ročných vekových skupín

Veková skupina (v rokoch)Rok
200020052018
počet osôb
0 - 9635 337543 996584 354
10 - 19844 903758 418538 465
20 - 29909 261919 169682 622
0 - 292 389 5012 221 5831 805 441
zloženie v %
0 - 926,5924,4932,37
10 - 1935,3634,1429,82
20 - 2938,0541,3737,81
0 - 29100,00100,00100,00

Zdroj:

Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2001. Demografia a sociálna štatistika: Vekové zloženie obyvateľstva Slovenskej republiky 2000 (sprístupnené 10/09/2019). 

Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2006. Demografia a sociálna štatistika: Vekové zloženie obyvateľstva Slovenskej republiky 2005 (sprístupnené 10/09/2019). 

Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2019. Demografia a sociálna štatistika: My v číslach. Pohyb obyvateľstva 2018Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky (sprístupnené 30/04/2021).

 

Zamestnanosť a nezamestnanosť

 Rok
200020052018
ekonomicky aktívne osoby (v tis. osobách)12 608,22 645,72 746,2
z tohopracujúci2 101,72 216,22 566,7
nezamestnaní485,2427,5179,5
z celkového počtu pracujúcich pracujúci v školev tis. osobách161,6163,7186,9
v %7,77,47,3
z celkového počtu nezamestnaných osoby vo veku 15 - 24 rokovv tis. osobách153,495,528,0
v %31,622,315,6
miera nezamestnanosti (v %)18,616,26,6

Poznámka:

1 Podľa výberového zisťovania pracovných síl - priemerné počty. Roky 2000 a 2005 vrátane vojakov na základnej vojenskej službe.

Zdroj:

Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2004. Slovenská republika v číslach 2003 (sprístupnené 11/09/2019). 

Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2007. Slovenská republika v číslach 2006 (sprístupnené 11/09/2019). 

Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2018. Slovenská republika v číslach 2018. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky (sprístupnené 30/04/2021). 

Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2018. Pracujúci poda Výberového zisťovania pracovných síl v roku 2016. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky (sprístupnené 30/04/2021). 

Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2018. Nezamestnanosť podľa Výberového zisťovania pracovných síl v roku 2018. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky (sprístupnené 30/04/2021). 

Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2018. Nezamestnaní podľa veku v roku 2018. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky (sprístupnené 30/04/20219. 

 

Mzdy

 Rok
200020052018
priemerná hrubá nominálna mesačná mzda zamestnancov v hospodárstve SR v prepočte na osoby spolu (v Eurách)379,4573,41013,0
v školstve298,4468,7920,0
rozdiel oproti priemernej hrubej nominálnej mesačnej mzde zamestnanca v hospodárstve SR (v %)-21,35-18,26-9,18

Zdroje:

Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2004. Slovenská republika v číslach 2003 (sprístupnené 11/09/2019). 

Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2007. Slovenská republika v číslach 2006 (sprístupnené 11/09/2019). 

Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2018. Priemerná mesačná mzda podľa odvetví v roku 2018. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky (sprístupnené 30/04/2021). 

 

Štátny jazyk a jazyky národnostných menšín

 

Štátnym jazykom na území SR je slovenský jazyk. 

Používanie štátneho jazyka upravuje zákon o štátnom jazyku. 

Štátne orgány a štátne organizácie, orgány územnej samosprávy a orgány verejnoprávnych ustanovizní pri výkone svojich pôsobností povinne používajú štátny jazyk na celom území Slovenskej republiky. V štátnom jazyku sa 

  • vydávajú právne predpisy, rozhodnutia a iné verejné listiny, 
  • uskutočňujú rokovania verejnoprávnych orgánov, 
  • vedie súdne a správne konanie,
  • vedie celá úradná agenda a agenda cirkví a náboženských spoločností určená pre verejnosť, 
  • uvádzajú úradné názvy obcí a ich častí, vedú kroniky a pod. 

Výučba štátneho jazyka je povinná na všetkých základných školách a stredných školách. Iný ako štátny jazyk môže byť vyučovacím jazykom a skúšobným jazykom v rozsahu ustanovenom zákonom.

Práva osôb patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám alebo práva cudzincov, ktorí neovládajú štátny jazyk, sa zabezpečujú prekladom a tlmočením za podmienok ustanovených zákonom. 

Názvy obcí, ulíc, nápisy, reklamy a oznamy určené na informovanie verejnosti musia byť uvedené v štátnom jazyku, Ich preklad do iného jazyka je možný, avšak preložený text môže nasledovať až po rovnako veľkom texte v štátnom jazyku. 

Zákon o používaní jazykov národnostných menšín umožňuje príslušníkom národnostných menšín používať v úradnom styku jazyk menšiny za podmienky, že občania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, tvoria podľa posledného sčítania obyvateľov v obci najmenej 20 % obyvateľstva. 

Na území Slovenskej republiky okrem väčšinového slovenského národa žije viac národnostných menšín. Podľa výsledkov sčítania obyvateľov 12,26 % tvorili obyvatelia hlásiaci sa k národnostným menšinám . Z nich 69,28 % tvorili obyvatelia hlásiaci sa k maďarskej národnostnej menšine. 

Druhou najpočetnejšou národnostnou menšinou Slovenskej republiky je rómska menšina, ktorí z celkového počtu obyvateľov tvorili 1,96 %. Tento počet však nezodpovedá skutočnému počtu obyvateľov rómskeho pôvodu žijúcich v Slovenskej republike. Odborníci na základe výsledkov zo sčítaní ľudu, domov a bytov v rokoch 1970 a 1980 a z evidencií národných výborov o počte trvalo prihlásených Cigánov-Rómov pred rokom 1989 odhadujú, že na území Slovenskej republiky v súčasnosti žije približne 400 tisíc Rómov. 

 

Obyvateľstvo podľa národnosti

NárodnosťObyvateľstvo podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov
k 26.5.2001k 21.5.2011
v osobáchv %v osobáchv %
slovenská4 614 85485,794 352 77580,65
maďarská520 5289,68458 4678,49
rómska89 9201,67105 7381,96
česká, moravská a sliezska44 6200,8333 6530,62
rusínska24 2010,4533 4820,62
ukrajinská10 8140,207 4300,14
nemecká5 4050,104 6900,09
poľská2 6020,053 0840,06
ostatná12 0090,2215 2240,28
neuvedená54 5021,01382 4937,09
SPOLU5 379 455100,005 397 036100,00

Zdroj:

Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2001. Sčítanie obyvateľov, domov a bytov: Základné údaje (sprístupnené 11/09/2019). 

Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2013. Základné údaje zo sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011: Obyvateľstvo podľa národnosti. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky (sprístupnené 30/04/2021). 

 

V súlade s uvedeným národnostným zložením obyvateľstva najfrekventovanejším menšinovým jazykom v SR je maďarský jazyk (najmä na južnom Slovensku). Po ňom nasleduje rusínsky a ukrajinský jazyk  (najmä na východnom Slovensku). Používanie českého jazyka v úradnom styku spĺňa požiadavku zrozumiteľnosti so štátnym jazykom, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak. 

Výchova a vzdelávanie v súčasnosti v SR sa realizuje 

  • v maďarskom  jazyku na úrovni materských, základných, stredných a vysokých škôl, 
  • v ukrajinskom jazyku  na úrovni materských, základných a stredných škôl, 
  • v bulharskom jazyku na úrovni základných a stredných škôl, 
  • v rusínskom jazyku na úrovni materských a základných škôl a 
  • v nemeckom jazyku na úrovni základných škôl. 

Okrem toho na niektorých základných školách sa vyučuje jazyk národnostnej menšiny a literatúra ako predmet (maďarský jazyk a literatúra, ukrajinský jazyk a literatúra, rusínsky jazyk a literatúra, nemecký jazyk a literatúra a rómsky jazyk a literatúra). 

 

Náboženstvá

Slovenská republika je nábožensky neutrálna, teda oficiálne náboženstvo v nej neexistuje. Sloboda náboženskej viery je zabezpečená zákonom. 

Miera religióznosti obyvateľstva je vysoká. Pri sčítaní obyvateľstva v roku 2011 sa 75,97 % obyvateľstva prihlásilo k veriacim, 13,44 % sa deklarovala ako osoby bez vyznania a 10,59 % náboženské vyznanie neuviedlo. Väčšina veriacich je rímskokatolíckeho vierovyznania. 

 

Religióznosť

 Obyvateľstvo podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov
k 26.5.2001k 21.5.2011
v osobáchv %v osobáchv %
s náboženským vyznaním4 521 54984,054 100 23775,97
bez vyznania697 30812,96725 36213,44
s nezisteným vyznaním160 5982,99571 43710,59
SPOLU5 379 455100,005 397 036100,00

Zdroj:

Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2001. Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001: Základné údaje: Náboženské vyznanie obyvateľstva (sprístupnené 11/09/2019). 

Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2013. Základné údaje zo sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011: Obyvateľstvo podľa náboženského vyznania. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky (sprístupnené 30/04/2021). 

 

Obyvateľstvo s náboženským vyznaním podľa cirkví

CirkevObyvateľstvo podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov
k 26.5.2001k 21.5.2011
v osobáchv %v osobáchv %
rímskokatolícka3 708 12081,113 347 27781,64
evanjelická a v.372 8588,16316 2507,71
gréckokatolícka219 8314,81206 8715,05
kalvínska109 7352,4098 7972,41
pravoslávna50 3631,1049 1331,20
ostatná111 0052,4381 9092,00
SPOLU4 571 912100,004 100 237100,00

Zdroj:

Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2001. Sčítanie obyvateľov, domov a bytov: Základné údaje (sprístupnené 11/09/2019). 

Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2013. Základné údaje zo sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011: Obyvateľstvo podľa náboženského vyznania. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky (sprístupnené 30/04/2021). 

 

V súčasnosti v SR je registrovaných 18 cirkví a náboženských spoločností. 

Po zmene režimu v roku 1989 sa zmenili vzťahy medzi štátom a cirkvami. V samostatnej Slovenskej republike boli uskutočnené reštitúcie cirkevného majetku. Cirkvám boli navrátené majetky odobraté po roku 1948. 

Požadovala sa aj odluka cirkvi od štátu, ktorá sa však ešte nezrealizovala. Cirkvi sú aj naďalej podporované prostredníctvom štátneho rozpočtu, kde majú vyčlenenú svoju položku výdajov. Súčasne majú cirkvi príjem aj z výnosov zo svojho majetku (hnuteľného a nehnuteľného), taktiež veriaci prispievajú na cirkev finančne, rôznymi darmi, prípadne dobrovoľne a bez nároku na odmenu vypomáhajú (napr. pri stavbe nových alebo rekonštrukcii starých cirkevných objektov).

Jednotlivé cirkvi majú vyhradený priestor vo verejnoprávnych médiách na prezentáciu svojich aktivít a názorov na aktuálne spoločenské a eticko-mravné problémy.