Obsah vzdelávania, predmety, počet hodín

Výchova a vyučovanie v základných školách sa uskutočňuje podľa výchovno-vzdelávacích programov

• štátny vzdelávací program a
• školský vzdelávací program.

Súlad štátneho a školského vzdelávacieho programu kontroluje Štátna školská inšpekcia. Štátne vzdelávacie programy obsahujú napr. názov vzdelávacieho programu, konkrétne ciele výchovy a vzdelávania, dosiahnutie stupňa vzdelania pri ukončení vzdelávacieho programu, profil absolventa, vzdelávacie štandardy, rámcové učebné plány a pod. Školské vzdelávacie programy obsahujú názov vzdelávacieho programu, vymedzenie vlastných cieľov, stupeň vzdelania, ktorý sa dosiahne po jeho ukončení, vlastné zameranie školy, dĺžku štúdia, vyučovací jazyk, učebné plány, učebné osnovy a pod.

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR schválilo dňa 6. februára 2015 inovovaný Štátny vzdelávací program pre prvý stupeň základnej školy a inovovaný Štátny vzdelávací program pre druhý stupeň základnej školy. Vzdelávať sa podľa nich začalo v septembri 2015. 

Vzdelávacie štandardy sú súčasťou štátnych vzdelávacích programov, obsahujú súbor požiadaviek na osvojenie si vedomostí, zručností a schopností, ktoré majú deti a žiaci získať, aby mohli pokračovať vo vzdelávaní v nadväzujúcej časti vzdelávacieho programu alebo aby im mohol byť priznaný stupeň vzdelania. Vzdelávacie štandardy pre deti a žiakov sa členia na

• výkonové štandardy, ktoré určujú kritériá úrovne zvládnutia vedomostí, zručností a schopností,
• obsahové štandardy, ktoré určujú rozsah požadovaných vedomostí a zručností.

Rámcové učebné plány pre primárne vzdelávanie (ISCED 1) a nižšie stredné vzdelávanie (ISCED2). sú súčasťou štátnych vzdelávacích programov, obsahujú vzdelávacie oblasti a zoznam povinných a voliteľných vyučovacích predmetov s vymedzením najmenšieho počtu vyučovacích hodín v rámci celého vzdelávacieho programu alebo jeho ucelenej časti. Rámcové učebné plány stanovujú:

• minimálny počet hodín za celé obdobie vzdelávania,
• počet voliteľných hodín za celé obdobie vzdelávania,
• maximálny počet vyučovacích hodín v týždni v jednom ročníku,
• umožňujú rozdelenie do ročníkov podľa rozhodnutia školy.
• rámcové učebné plány sú záväzné pre vypracovanie učebných plánov príslušných školských vzdelávacích programov.

Učebné plány sú súčasťou školských vzdelávacích programov a rozpracúvajú rámcové učebné plány štátneho vzdelávacieho programu podľa jednotlivých ročníkov s určením celkového týždenného počtu vyučovacích hodín pre príslušný ročník školského vzdelávacieho programu. Učebné osnovy sú súčasťou školských vzdelávacích programov. Vymedzujú výchovno-vzdelávacie ciele, obsah a rozsah vyučovania jednotlivých vyučovacích predmetov podľa učebného plánu.

Jednotlivé druhy a typy škôl vypracujú učebné osnovy najmenej v rozsahu ustanovenom vzdelávacím štandardom príslušného štátneho vzdelávacieho programu. Rozsah úprav učebných plánov a vypracovanie učebných osnov musí byť v súlade s príslušným vzdelávacím štandardom.

Za tvorbu rámcových učebných plánov a vzorových učebných osnov zodpovedá Štátny pedagogický ústav. Predkladá v spolupráci s predmetovými komisiami, učiteľmi a metodikmi návrhy rámcových učebných plánov a vzorových učebných osnov na schválenie ministerstvu školstva. Schválené rámcové učebné plány a učebné osnovy sú záväzné. Školy, ktoré by si neboli schopné učebné osnovy vypracovať, môžu použiť vo výchove a vzdelávaní vzorové učebné osnovy.

Učebný plán vymedzuje povinné a nepovinné vyučovacie predmety, počet týždenných hodín a celkový počet hodín za ročník. Ďalšie nepovinné predmety možno zaviesť podľa záujmu žiakov a podmienok školy. Školy majú možnosť pripravovať učebné osnovy aj pre voliteľné predmety.

Medzi základné pedagogické dokumenty patria vzdelávacie štandardy. Spolu s učebným plánom a učebnými osnovami slúžia na riadenie a reguláciu výchovy a vzdelávania v jednotlivých vyučovacích predmetoch. Vzdelávací štandard tvorí obsahovú a výkonovú časť. Obsahová časť vymedzuje prvky obsahu základného učiva jednotlivých tematických celkov. Predstavuje časť učiva príslušného tematického celku v učebnom predmete, ktoré má byť sprístupnené v každej škole všetkým žiakom. Výkonovú časť vzdelávacieho štandardu tvoria požiadavky na vedomosti a zručnosti žiakov – t.j. tú časť učiva, ktorú si majú osvojiť všetci žiaci, aj keď na kvalitatívne odlišnej úrovni.

Pre uspokojenie špecifických záujmov a schopností žiakov slúžia učebné plány s rozšíreným vyučovaním matematiky a prírodovedných predmetov, so športovou prípravou, cudzieho jazyka, resp. cudzích jazykov, technickej výchovy, výtvarnej výchovy, hudobnej výchovy, regionálnej výchovy, rozširujúcich vyučovaním dejepisu vo vzťahu k regiónu školy v rámci disponibilných hodín v jednotlivých ročníkoch.

Škola môže organizovať s informovaným súhlasom zákonného zástupcu žiaka lyžiarsky výcvik alebo snowboardový výcvik, plavecký výcvik, školské výlety, exkurzie a školy v prírode. Pre žiakov, ktorí sa na uvedených aktivitách nezúčastnia, sa zabezpečí náhradné vyučovanie. 

Vzdelávanie detí cudzincov a imigrantov

Základnou podmienkou integrácie cudzincov s priznaným postavením utečenca na území SR je primeraná znalosť slovenského jazyka. Na jej zvládnutie v rámci integračného procesu zabezpečí Ministerstvo vnútra SR bezplatne výučbu slovenského jazyka formou kurzov pre utečencov umiestnených v integračných strediskách. Cieľom tejto výučby je dosiahnutie základných komunikatívnych zručností na stupni umožňujúcom ústnu a písomnú formu komunikácie.

Deti žiadateľov o azyl musia absolvovať školskú dochádzku v spádovej oblasti školy momentálneho bydliska. Vzťahuje sa na ne povinnosť, ktorá vyplýva zo školského zákona. Po zistení doterajšieho vzdelania a stupňa ovládania slovenského jazyka sú deti zaradené do príslušného ročníka základnej školy. Výučba prebieha v štandardných triedach spolu s deťmi z majoritnej spoločnosti. Výučba detí migrantov je špecifická v tom, že jednotliví žiaci majú rôzny stupeň znalosti jazyka a tiež nezačínajú školský rok v rovnakom čase. Ak žiak prestúpi na základnú školu a neovláda dostatočne štátny jazyk, jeho hodnotenie vedomostí je miernejšie v porovnaní s majoritnou skupinou žiakov a prihliada sa na mieru jeho vedomostí z daného predmetu, nie však na zvládnutie jazyka. Tento stav je stanovený na dve hodnotiace obdobia, t.j. na jeden školský rok. Niekedy je preto nutné zaraďovať deti do nižších ročníkov, aby boli schopné porozumieť učivu a osvojiť si ho.

Základné školy v SR navštevujú aj deti cudzincov s dlhodobým alebo trvalým pobytom na území SR. Na deti cudzincov sa vzťahuje aj plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole. Deti cudzincov zaraďuje do príslušného ročníka školy riaditeľ školy po zistení úrovne ich doterajšieho vzdelania a ovládania vyučovacieho jazyka.

Vzdelávacie oblasti a príslušné predmety pre 1. stupeň základnej školy

Týmito vzdelávacími oblasťami sa prelínajú prierezové témy – slúžia na prehĺbenie základného učiva. Môžu sa vyučovať v rámci jednotlivých učebných predmetov, alebo formou kurzov, prípadne samostatného voliteľného predmetu. 

Prierezové témy 

• Osobnostný a sociálny rozvoj 
• Výchova k manželstvu a odičovstvu
• Environmentálna výchova 
• Mediálna výchova 
• Multikultúrna výchova 
• Dopravná výchova – výchova k bezpečnosti v cestnej premávke 
• Ochrana života a zdravia 
• Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra 

Platná pedagogická dokumentácia vydaná ministerstvom školstva je zverejnená na webovom sídle Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR a Štátneho pedagogického ústavu.

Rámcový učebný plán pre ZŠ štátneho vzdelávacieho programu – ISCED 1, ISCED 2

Učebné metódy a materiály

Učitelia vo výchovno-vzdelávacom procese využívajú rôzne kombinácie vyučovacích metód. Každá z vyučovacích metód sa aplikuje v závislosti od cieľa vyučovacej hodiny, obsahu učiva, vekových osobitostí žiakov a pod. učitelia majú podporovať svojich žiakov do súťaží, prehliadok, predmetových olympiád, športových súťaží, najmä tých, ktoré sú zamerané na rozvoj ich nadania, talentu, samostatné tvorivé zručnosti a schopnosti.

Napríklad na hodinách cudzieho jazyka sa odporúča používať Európske jazykové portfólio, uprednostňovať inovatívne metódy a formy výučby, ako sú napr.

• tvorba myšlienkových máp, projektové vyučovanie, 
• obsahovo a jazykovo integrované vyučovanie (CLIL), 
• kaskádová metóda učenia sa a vyučovania,
• metóda učenia sa na stanovištiach, 
• v nižších ročníkoch využívať najmä lingvomotorickú metódu (Total Physical Response), 
• hru ako motivačnú didaktickú metódu, 
• tvorivé zážitkové metódy, vo vyšších ročníkoch personalizované učenie, 
• inscenačné metódy, 
• rolové úlohy vyplývajúce zo zážitkových možností žiakov, 
• riadenú a voľnú diskusiu, 
• riešenie problémových úloh a audio-/video-prezentácie riešenia úloh atď. 

Z bežných, tradičných metód možno spomenúť: slovné, názorno-demonštračné, praktické, produkčné, motivačné, expozičné, fixačné, diagnostické a aplikačné metódy. V ostatnom čase sa v školách veľmi využívajú nasledujúce techniky ako napr. kooperatívne učenie, práca v skupinách, práca za okrúhlym stolom, brainstorming, "práca každý s každým" a "skladačkové skupiny". Riaditeľom škôl sa odporúča podporovať vyučovacie stratégie, metódy a postupy (interaktívne zážitkové a skúsenostné učenie, projektové vyučovanie apod.), ktoré prepájajú učenie so životom a rozvíjajú kompetencie žiaka. V školách vytvárať priaznivé prostredie na implementáciu inovačných pedagogických metód s využitím informačných, komunikačných a digitálnych technológií. Zvýšenú pozornosť venovať ochrane žiakov pri používaní internetu. Ako doplnok sa odporúča používať digitálny vzdelávací obsah schválený Štátnym pedagogickým ústavom. Školám sa odporúča zapájať do medzinárodného partnerstva škôl.

Riaditeľom sa odporúča podporovať zapájanie žiakov do súťaží, ktoré sú zamerané na rozvoj ich nadania a talentu, samostatné tvorivé odborno-teoretické zručnosti a schopnosti a rôzne podujatia súvisiace s prehlbovaním žiackych vedomostí a zručností a s prípravou na voľbu povolania. Vytvárať podmienky pre realizáciu vyučovania a voľnočasových aktivít v školskej knižnici. Aktívne podporovať a budovať školskú knižnicu ako: 

• informačné, komunikačné a kultúrne centrum školy,
• mediatéku, ktorá disponuje mediálne všestranným fondom,
• stredisko čitateľov a čítania
• miesto vyučovania a vzdelávania.

Implementovať prvky čitateľskej a informačnej výchovy do časovo-tematických plánov všetkých vyučovacích predmetov. Na 1. stupni základnej školy posilňovať predovšetkým čitateľskú gramotnosť. Na 2. stupni vytvárať podmienky na osvojenie si metód individuálneho štúdia a využívania rôznych zdrojov informácií.