Slovenský systém celoživotného vzdelávania pozná štyri základné typy ďalšieho vzdelávania:

• Ďalšie odborné vzdelávanie v akreditovanom vzdelávacom programe. Vedie k doplneniu, obnoveniu, rozšíreniu alebo prehĺbeniu kvalifikácie potrebnej na výkon odbornej činnosti.
• Rekvalifikačné vzdelávanie v akreditovanom vzdelávacom programe vedie k získaniu čiastočnej kvalifikácie alebo k získaniu úplnej kvalifikácie pre jednu alebo viac pracovných činností. Ide o získanie kvalifikácie v inom povolaní než bola pôvodná kvalifikácia osoby získaná v školskom vzdelávaní.
• Kontinuálne vzdelávanie, ktorým si účastník ďalšieho vzdelávania doplňuje, rozširuje, prehlbuje alebo obnovuje kvalifikáciu ako predpoklad na výkon odbornej činnosti v súlade s osobitnými predpismi (napríklad vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov).
• Záujmové vzdelávanie, občianske vzdelávanie, vzdelávanie seniorov a iné vzdelávanie, ktorým účastník ďalšieho vzdelávania uspokojuje svoje záujmy, zapája sa do života občianskej spoločnosti a všeobecne rozvíja svoju osobnosť.

Vzdelávanie k základným zručnostiam

Nízka úroveň základných zručností je často dôsledkom predčasného ukončenia školskej dochádzky. Slovenská republika má historicky silnú tradíciu formálneho školského vzdelávania a podiel obyvateľov, ktorí predčasne opustili systém počiatočného vzdelávania je stále pomerne nízky. V posledných rokoch však táto štatistika rastie.

Vzdelávanie pre záujemcov o získanie/dokončenie nižšieho stredného vzdelania môže byť organizované základnými školami aj strednými odbornými školami. Vzdelávanie sa končí komisionálnou skúškou z vyučovacích predmetov okrem predmetov s výchovným zameraním. Výstupom zo vzdelávania je vysvedčenie s doložkou, na ktorej je uvedený získaný stupeň vzdelania. Toto vzdelanie je ekvivalentom stupňa ISCED 2.

Na lokálnej úrovni, predovšetkým pre účastníkov zo sociálne znevýhodneného prostredia, sú pomerne úspešné takzvané projekty druhej šance. Umožňujú úspešné dokončenie základnej školy. Učebné osnovy v nich upravujú obsah učiva tak, aby účastníci dokázali zvládnuť obsah učiva siedmeho, ôsmeho a deviateho ročníka základnej školy v priebehu jedného školského roka. Ide však skôr o jednotlivé iniciatívy ako celoplošné riešenia.

Absolventi tohto vzdelávania môžu pokračovať v štúdiu na strednej škole a ďalej si zvyšovať kvalifikáciu. Zvýšia tým svoju šancu na primerané zamestnanie, postavenie v spoločnosti a celkovo sa lepšie zaradia do plnohodnotného života.

Téme rozvoja základných zručností sa aktuálne venuje medzinárodný projekt Štátneho inštitútu pre odborné vzdelávanie pod akronymom BLUESS – Blueprint for Basic Skills Development in Slovakia. Cieľom projektu je podporiť koordinovaný prístup a stratégiu pri hodnotení a rozvoji základných zručností v SR.

Vzdelávanie a odborná príprava dospelých vedúce k uznávanej kvalifikácii

K získaniu uznávanejodbornej kvalifikácie v dospelosti vedú predovšetkým akreditované vzdelávacie programy ďalšieho vzdelávania. Rôznorodé vzdelávacie inštitúcie ďalšieho vzdelávania realizujú rozličné akreditovane vzdelávacie programy, s cieľom doplniť, obnoviť, rozšíriť alebo prehĺbiť kvalifikáciu potrebnú na výkon odbornej činnosti.

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky na základe stanoviska Akreditačnej komisie pre ďalšie vzdelávanie udeľuje vzdelávaciemu programu ďalšieho vzdelávania akreditáciu.

Všetky vzdelávacie programy ďalšieho vzdelávania s aktuálne platnou akreditáciou eviduje Informačný systém ďalšieho vzdelávania.

Vzdelávanie vo vzdelávacom programe ukončuje záverečná skúška, ktorej cieľom je overiť vedomosti a zručnosti účastníka ďalšieho vzdelávania. Skúška tiež overuje schopnosť vykonávať odborné činnosti, ktorých sa vzdelávací program týka samostatne a zodpovedne. Po úspešnom vykonaní záverečnej skúšky vydá vzdelávacia inštitúcia absolventovi osvedčenie o absolvovaní akreditovaného vzdelávacieho programu s celoslovenskou platnosťou.

Uznanie odbornej kvalifikácie je zabezpečené overením a hodnotením odbornej spôsobilosti podľa kvalifikačného a hodnotiaceho štandardu danej kvalifikácie. Prebieha skúškou v oprávnenej vzdelávacej inštitúcii. Nezáleží pritom, či potrebné vedomosti a zručnosti uchádzač získal v akreditovanom vzdelávacom programe alebo v praxi. Úspešným absolvovaním skúšky získa žiadateľ osvedčenie o čiastočnej kvalifikácii alebo osvedčenie o úplnej kvalifikácii.

Hoci je osvedčenie verejnou listinou s celoslovenskou platnosťou, nevedie k získaniu stupňa vzdelania. Jeho akceptácia v praxi u zamestnávateľov býva rôzna. V niektorých kvalifikáciách je podkladom pre žiadosť o vydanie živnostenského oprávnenia v danom odbore.

Financovanie akreditovaných vzdelávacích programov si spravidla hradí sám účastník vzdelávania. V prípade evidovaných uchádzačov o zamestnanie existujú nástroje (napr. projekt REPAS+) na spolufinancovanie ďalšieho odborného vzdelávania z verejných zdrojov prostredníctvom Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. 

V rámci kontinuálneho vzdelávania majú odborníci v špecifických kvalifikáciách možnosť získať osvedčenie o odbornej spôsobilosti. Takéto osvedčenie preukazuje dosiahnutie odbornej spôsobilosti na výkon rôznych činností a upravené je vždy príslušnými právnymi normami. Ako príklady môžeme uviesť osvedčenie o odbornej spôsobilosti podľa zákona o verejnom zdraví, osvedčenie o odbornej spôsobilosti podľa zákona o horskej záchrannej službe a podobne.

Vzdelávanie a odborná príprava uľahčujúce vstup alebo návrat na trh práce 

Zabezpečenie vzdelávania a odbornej prípravy pre dospelých ľudí hľadajúcich zamestnanie, je v kompetencii Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a patrí medzi aktívne opatrenia na trhu práce.

Predpokladom poskytnutia poradenských služieb a tiež poskytnutia príspevku na vzdelávanie a prípravu pre trh práce až do výšky 100% oprávnených nákladov, je zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Pre uchádzača o zamestnanie následne zabezpečuje vzdelávanie a prípravu pre trh práce príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. 

Vzdelávanie a príprava pre trh práce sa uskutočňuje v akreditovaných vzdelávacích programoch alebo vo vzdelávacích programoch zameraných na rozvoj komunikačných, počítačových, manažérskych, sociálnych, podnikateľských a jazykových kompetencií. Vzdelávanie a príprava pre trh práce môže byť realizované taktiež aj formou národných a pilotných projektov.

Uchádzač o zamestnanie si vzdelávanie a prípravu pre trh práce môže zabezpečiť aj z vlastnej iniciatívy. Ak absolvovanie vzdelávania viedlo k vyradeniu z evidencie uchádzačov z dôvodu nástupu do zamestnania alebo začatia samostatnej zárobkovej činnosti, V tom prípade uchádzač o zamestnanie má nárok na príspevok vo až do výšky 100% oprávnených nákladov, za predpokladu dodržania zverejnených cenových limitov. 

V projekte REPAS+ si Jednou z aktuálnych noviniek v oblasti podpory rekvalifikačného vzdelávania je projekt RE-PAS (rekvalifikácia, príležitosť a spolupráca), spustený v októbri 2014. Uchádzač o zamestnanie si sám zvolí druh pracovnej činnosti, na ktorú sa chce rekvalifikovať. Takisto si sám vyberie poskytovateľa rekvalifikácie, ktorý vzdelávanie a prípravu pre trh práce zrealizuje. RE-PAS potom slúži ako potvrdenie pre vzdelávaciu inštitúciu, že úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príspevok na rekvalifikáciu aj naozaj poskytne.

Obdobne to platí pre kompetenčné kurzy, realizované v rámci projektu KOMPAS+. 

Možnosti záujmového vzdelávania

Univerzity tretieho veku

Významným poskytovateľom záujmového vzdelávania sú univerzity tretieho veku, ktoré sa od roku 1990 rozšírili z Univerzity Komenského v Bratislave aj na ďalšie naše vysoké školy a univerzity. V súčasnosti univerzity tretieho veku pôsobia na 17 univerzitách a vysokých školách, v 13 mestách Slovenska. 

Vzdelávacie programy sú pripravované predovšetkým pre ľudí v dôchodkovom veku. Reakciou na požiadavky verejnosti  bola veková hranica pre zápis študentov znížená na 50, 45, až na 40 rokov. Lektormi univerzít tretieho veku sú najmä vysokoškolskí pedagógovia, ktorí prednášajú za symbolickú odmenu. 

Zameranie študijných programov zvyčajne korešponduje s profiláciou vysokej školy a ponuka vychádza z možností a podmienok rektorátu, fakúlt a spoluorganizátorov programov.

Okrem dlhodobo populárnych študijných programov ako napr. dejiny umenia alebo človek a zdravie plnia univerzity tretieho veku aj svoju spoločensky zodpovednú funkciu a prinášajú potrebné študijné programy z oblasti finančnej gramotnosti či právneho povedomia.

Financovanie je zabezpečené z viacerých zdrojov. Zväčša sa na ňom podieľa materská vysoká škola, príjmy z darov a sponzoringu a tiež samotní študenti, formou zápisného. Niektoré z univerzít tretieho veku sa aktívne venujú aj fundraisingu prostredníctvom účasti na rôznych výzvach a grantových schémach. 

Výška zápisného na univerzitách tretieho veku v akademickom roku 2017/2018 sa pohybuje od cca. 40 do cca. 85 eur na akademický rok, podľa univerzity a typu študijného programu. Uchádzači v dôchodkovom veku platia spravidla o niečo nižší poplatok, než uchádzači v produktívnom veku.  

Od roku 1994 sa univerzity tretieho veku na Slovensku združujú v Asociácii univerzít tretieho veku na Slovensku. Asociácia univerzít tretieho veku dnes združuje prevažnú väčšinu univerzít tretieho veku, ktoré v súčasnosti na území Slovenska pôsobia. Medzinárodné kontakty sú zabezpečované členstvom Asociácie univerzít tretieho veku a tiež členstvom niektorých univerzít tretieho veku v medzinárodných združeniach (AIUTA, EFOS).

Kultúrno-osvetová činnosť

Na záujmovom vzdelávaní dospelých sa podieľajú aj inštitúcie zabezpečujúce kultúrno-osvetovú činnosť, medzi ktoré spadajú napríklad: Národné osvetové centrum, Slovenské národné múzeum či Slovenská národná galéria. Tieto inštitúcie popri svojej ďalšej činnosti organizujú aj prednášky, diskusie a semináre, ktoré v nezanedbateľnej miere prispievajú k rozvoju kultúrneho rozhľadu slovenskej spoločnosti. Čoraz silnejšími subjektmi záujmového vzdelávania dospelých sa stávajú tretí a podnikateľský sektor. Vytvárajú tak v tomto segmente vzdelávania zdravé konkurenčné prostredie štátom podporovaným inštitúciám.

Jazykové vzdelávanie 

Jazykové vzdelávanie zabezpečujú rozličné inštitúcie, ktoré majú v ponuke širokú škálu jazykových kurzov a programov. Väčšina dospelých občanov navštevuje kurzy cudzích jazykov v súkromných alebo neštátnych zariadeniach a tieto aktivity si financujú z vlastných zdrojov. Vzdelávanie v oblasti cudzích jazykov zabezpečujú často aj zamestnávatelia, a to najmä v stredných a väčších podnikoch so zahraničnou účasťou, ale aj v štátnej a verejnej službe, kde je vzdelávanie pre skvalitňovanie výkonu činnosti povinné.

Ďalšie typy dotovaného vzdelávania a odbornej prípravy pre dospelých

Všetky podstatné formy vzdelávania a odbornej prípravy dospelých dostupné v slovenských podmienkach vo veľkej mierke, už boli uvedené v predchádzajúcich podkapitolách.

Legislatíva

Národná rada Slovenskej republiky, 2007. Zákon č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (sprístupnené 12/10/2020).

Národná rada Slovenskej republiky, 2004. Zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (sprístupnené 12/10/2020).

Národná rada Slovenskej republiky, 2002. Zákon č. 544/2002 Z.z. o Horskej záchrannej službe v znení neskorších predpisov (sprístupnené 12/10/2020). 

Národná rada Slovenskej republiky, 2009. Zákon č. 568/2009 Z.z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (sprístupnené 12/10/2020).