Bilaterálne dohody

Bilaterálna spolupráca v oblasti školstva, mládeže a športu prebiehala v súlade s plnením záväzkov vyplývajúcich z platných bilaterálnych dohôd, ktoré má Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (MŠVVaŠ SR)  uzavreté s štátmi Európy i mimo nej. V súlade s ustanoveniami bilaterálnych dohôd s jednotlivými štátmi sa uskutočňovali akademické mobility študentov, doktorandov, vedeckých pracovníkov a pod. 

Zoznam bilaterálnych dohôd je uvedený na web sídle Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. 

Bilaterálne dohody zastrešujú spoluprácu v oblastiach rezortu školstva (vzdelávanie, veda, výskum, šport a mládež). Dokumenty riešia problematiku mobility študentov, PhD študentov a vedeckých a výskumných pracovníkov, stážové pobyty, a jazykové kurzy. Súčasťou dohôd sú aj finančné ustanovenia, ktoré presne vymedzia záväzky oboch štátov na realizáciu spolupráce. 

Presný obsah každého dokumentu vychádza z aktuálnej spolupráce s daným štátom. Priority a smerovanie bilaterálnej spolupráce sú v súlade so  zameraním zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky, ktorý každoročne vypracuje rezort zahraničných vecí SR.

Spolupráca a účasť v celosvetových programoch a organizáciách

Slovenská republika sa v roku 1999 pripojila k Bolonskému procesu, ktorého výsledkom je vytvorenie Európskeho vysokoškolského priestoru založeného na spoločných princípoch a východiskách. 

MŠVVaŠ SR priebežne plní úlohy vyplývajúce z členstva v medzinárodných organizáciách (OECD, OSN (EN) a odborné organizácie OSN, UNESCO, Rada Európy).

Spolupráca s UNESCO

Spolupráca Slovenskej republiky a UNESCO (EN) v rezorte školstva sa rozvíja predovšetkým prostredníctvom projektu pridružených škôl UNESCO - "Asociated Schools Project Network“. V týchto školách sa kladie dôraz na výchovu k demokracii, tolerancii, mieru, ľudským právam, medzinárodnému porozumeniu a na environmentálne vzdelávanie. Rezort školstva sa zúčastňuje na pravidelných zasadnutiach predsedníctva Slovenskej komisie pre UNESCO na pôde Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (MZV SR), ako aj na Valnom zhromaždení SK UNESCO, ako aj na aktivitách organizovaných Slovenskom pre UNESCO. 

Spolupráca s Radou Európy 

Rezort školstva sa aktívne zapája do aktivít Rady Európy, ktorej členom je od roku 1993. Od roku 1999 boli realizované viaceré medzinárodné projekty, napr. Európa v škole, Výučba moderných jazykov, Výchova k demokratickému občianstvu, študijné pobyty a výmeny a pod. SR sa zapája do programov Rady Európy, ktoré sa venujú problematike vzdelávania detí zo znevýhodneného prostredia, hlavne rómskych detí. Ďalším veľkým projektom Rady Európy je Centrum moderných jazykov v Grazi, kam SR úspešne vysiela na zdokonaľovanie učiteľov cudzích jazykov. 

Spolupráca s Radou Európy sa realizuje prostredníctvom práce zástupcov MŠVVaŠ SR na pravidelných zasadnutiach poradných orgánov Rady Európy, ktoré sa týkajú vzdelávania, mládeže a športu.

Účasť zástupcov rezortu školstva, vedy, výskumu a športu SR vo výboroch/pracovných skupinách Rady Európy:

• Pracovná skupina/výbor
• Riadiaci výbor pre mládež
• Programový výbor Európskej nadácie pre mládež
• Riadiaci výbor pre vzdelávaciu politiku a prax (CDPPE) (EN)
• T-RV - Stály výbor k Európskemu dohovoru o násilí a neviazanosti divákov počas športových podujatí, najmä na futbalových zápasoch
• Rada Európy divízia dohovorov v športe, Riaditeľstvo mládeže a športu - monitorovacia skupina dohovoru proti dopingu RE /TDO/
• Rada Európy divízia dohovorov v športe, Riaditeľstvo mládeže a športu – ad hoc európsky výbor pre svetovú antidopingovú agentúru/ CAHAMA/
• EPAS Betting Regulators

Spolupráca s OECD

Slovenská republika sa stala členom OECD (EN) v decembri roku 2000. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky koordinuje aktivity SR voči OECD na národnej úrovni a zapájanie Slovenska do odborných programov a projektov OECD.

Slovensko a rozvojová pomoc

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky začalo poskytovať oficiálnu rozvojovú pomoc pod logom SlovakAid v roku 2003, kedy sa Slovensko z prijímateľského štátu stalo donorom. Táto zmena vyplynula z pozitívneho vývoja slovenskej politicko - ekonomickej situácie ako aj intergrácie do strategických medzinárodných štruktúr (EÚ, OECD, NATO). Oficiálna rozvojová spolupráca sa stala integrálnou súčasťou zahraničnej politiky SR. Za desať rokov bolo implementovaných viac ako 400 projektov v takmer dvadsiatich štátov Afriky, Ázie, aj Európy. V roku 2013 sa Slovenská republika stala členom Výboru pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (DAC OECD).

Slovensko ponúka rozvojovú spoluprácu partnerským štátom so zámerom prispieť k udržateľnému rozvoju najmä prostredníctvom:

• rozvoja ľudského potenciálu partnerských štátov najmä prostredníctvom podpory vzdelávania a zamestnanosti;
• podpory demokracie a dobrej správy vecí verejných vrátane dialógu občianskej spoločnosti a štátnych inštitúcií.

Strednodobá stratégia rozvojovej spolupráce SR na roky 2019 -2023 reflektuje nové požiadavky, ktoré sú  kladené  na  systém  slovenskej    rozvojovej  spolupráce a vyplývajú najmä z prístupového procesu a členstva SR v OECD/DAC2. Definuje víziu,  ciele  a princípy  SlovakAid,  základné  programy ako aj nástroje,  ktoré budú v rámci týchto programov využívané. V dokumente  sú  zároveň  definované  teritoriálne  a sektorové priority SlovakAid a riadiaci mechanizmus.  

Rozvojová spolupráca SR je v období 2019–2023 realizovaná v regiónoch západný Balkán, Východné partnerstvo EÚ, Východná subsaharská Afrika a Blízky východ. Aktivity SlovakAid sú naďalej realizované aj v Afganistane.

Spomedzi sektorových priorít je prioritou vzdelávanie na všetkých stupňoch škôl, nadobúdanie odborných zručností so zameraním na vstup na trh práce a vlastné podnikanie, vzdelávanie pedagogických a nepedagogických zamestnancov, vybavenie školských zariadení.

Vyšehradská skupina (V4) 

Vyšehradská skupina (V4) predstavuje neformálne zoskupenie 4 stredoeurópskych štátovn – Slovenskej republiky, Českej republiky, Maďarskej republiky a Poľskej republiky. Regionálna spolupráca V4 sa úspešne rozvíja viac ako 20 rokov v sektorovej/medzirezortnej oblasti, vrátane vzdelávania – napr. štipendijné výmeny, a pri presadzovaní spoločných záujmov v EÚ i vo vzťahu k tretím štátom/regiónom.

Spoluprácu V4 koordinujú ministerstvá zahraničných vecí a národní vyšehradskí koordinátori.

Jedinou inštitucionalizovanou formou vzájomnej spolupráce štátov V4 je Medzinárodný vyšehradský fond (EN). Členské štáty V4 do neho prispievajú rovným dielom. Prostriedky Medzinárodného vyšehradského fondu slúžia na podporu grantov, štipendií, rezidenčných či mobilitných programov. Okrem členských príspevkov fond disponuje od roku 2012 aj príspevkami od externých donorov, ku ktorým patrí Holandsko, Švédsko, Švajčiarsko či USA.

Slovensko a medzinárodné organizácie zamerané na vedecký výskum 

SR je členom viacerých medzinárodných organizácií zameraných na vedecký výskum, ako napr. 

• Európske centrum pre jadrový výskum (CERN) (EN), 
• Medzinárodné centrum pre genetické inžinierstvo a biotechnológiu (ICGEB) (EN), 
• Medzinárodný inštitút pre chladiarenskú techniku (IIR) a 
• Spojený ústav jadrových výskumov  (SUJV) (EN), a i.. 

Členstvo v týchto organizáciách pomáha SR pri budovaní a skvalitňovaní infraštruktúry výskumu a vývoja v SR, umožňuje účasť slovenských podnikov na získavaní objednávok, výchovu odborníkov pre prácu s vedeckými zariadeniami, ktorými Slovensko pre ich finančnú náročnosť nedisponuje, umožňuje účasť na vedeckom výskume svetového významu, a pod.