Obsah vzdelávania, predmety a počet hodín

Výsledkom procesu decentralizácie riadenia školstva na Slovensku bolo vytvorenie  dvojúrovňového modelu vzdelávania, ktorý je legislatívne zakotvený v školskom zákone. Model bol  schválený Vládou Slovenskej republiky v júni 2007 a priniesol do vzdelávania nový pojem – vzdelávací program. Dvojúrovňový model pozostáva z dvoch úrovní: štátnej a školskej.

Štátny vzdelávací program (ŠVP): ŠVP predstavuje hierarchicky najvyšší štátny dokument vo vzdelávaní, interpretuje hlavné princípy a ciele edukačnej politiky štátu, definuje stupeň vzdelania, profil absolventa, vzdelávacie štandardy, pokyny pre výchovu a vzdelávanie žiakov so ŠVVP, rámcové učebné plány, organizačné podmienky, povinné personálne, materiálne, technické a priestorové zabezpečenie, pokyny k bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (BOZP), pokyny k vypracovaniu školského vzdelávacieho programu.

Školský vzdelávací program (ŠkVP): ŠkVP je základným dokumentom školy, podľa ktorého sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie na danej škole. Musí byť vypracovaný v súlade s platnou legislatívou a s príslušným ŠVP. Uvádza víziu, ciele, poslanie a zameranie konkrétnej školy. Zohľadňuje potreby žiakov súvisiace s ich ďalším vzdelávaním, resp. vstupom na trh práce, pričom reflektuje aj možnosti regiónu. Konkretizuje obsah vzdelávania ako profiláciu školy v učebnom pláne s využitím všetkých disponibilných hodín (škola môže mať aj viacero školských učebných plánov v prípade, že má triedy s rôznym zameraním). ŠkVP môže byť aj medzinárodný program, ktorý sa uskutočňuje po písomnom súhlase Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (MŠVVaŠ SR) alebo schválený experimentálne overený inovačný program. Na vypracovaní ŠkVP by sa mali podieľať všetci pedagogickí zamestnanci školy. ŠkVP vydáva riaditeľ školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy a rade školy a zverejní ho na verejne prístupnom mieste.

Disponibilné hodiny použije škola pri dotvorení školského vzdelávacieho programu na:

1. vyučovacie predmety, ktoré rozširujú a prehlbujú obsah predmetov zaradených do ŠVP;
2. vyučovacie predmety, ktoré si škola sama zvolí a sama si pripraví ich obsah, vrátane predmetov vytvárajúcich profiláciu školy, experimentálne overených inovačných programov zavedených do vyučovacej praxe a predmetov, z ktorých si žiak alebo jeho zákonný zástupca vyberá;
3. na doplnenie obsahu vyučovacieho predmetu/predmetov pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorí postupujú podľa individuálnych výchovno-vzdelávacích programov;
4. na špecifické vyučovacie predmety pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. 

Dodržiavanie súladu ŠkVP so ŠVP kontroluje Štátna školská inšpekcia.

Štátny vzdelávací program pre gymnaziálne štúdium 

Štátny vzdelávací program a tiež pokyny k vypracovaniu školských vzdelávacích programov boli vypracované Štátnym pedagogickým ústavom (odborná inštitúcia riadená MŠVVaŠ SR). Vzdelávanie podľa Štátneho vzdelávacieho programu  a školských vzdelávacích programov sa realizuje od 1.9.2008. Počas ich účinnosti boli inovované a údaje poskytnuté v tejto kapitole vychádzajú z dokumentov schválených MŠVVaŠ SR a platných od 1.9.2015, resp. od 1.9.2017. 

Štátny vzdelávací program (ŠVP), ktorý predstavuje prvú úroveň dvojúrovňového modelu vzdelávania, vymedzuje aj rámcový obsah vzdelávania.

ŠVP je rozdelený na 7 vzdelávacích oblastí :

Vzdelávacia oblasť Jazyk a komunikácia tvoria vyučovacie predmety zahrnuté do dvoch skupín: vyučovacie jazyky a  cudzie jazyky. Spoločným menovateľom oblasti je jazyk, ktorý sa chápe ako potenciálny zdroj osobného a kultúrneho obohatenia človeka, nástroj myslenia a komunikácie a prostriedok na vyjadrovanie citov a pocitov. Špecifickou zložkou oblasti je literatúra, ktorá spája vyučovacie predmety zahrnuté v skupinách vyučovacie jazyky. 

Vzdelávacia oblasť Matematika a práca s informáciami rozvíja matematické myslenie, ktoré je potrebné pri riešení rôznych problémov v každodenných situáciách a spôsobilosť formulovať problém s využitím stratégie algoritmického prístupu pri jeho riešení. Prehlbuje abstraktné, analytické, systémové myslenie a logické usudzovanie žiaka. Učí zrozumiteľne a vecne argumentovať. Podporuje schopnosť efektívnym a tvorivým spôsobom využívať informačno-komunikačné technológie, informačné zdroje a možnosti aplikačného programového vybavenia. Buduje informatickú kultúru, založenú na rešpektovaní právnych a etických zásad používania informačných technológií a produktov. Vzdelávaciu oblasť tvoria vyučovacie predmety matematika a informatika

Základnou charakteristikou vzdelávacej oblasti Človek a príroda je hľadanie zákonitých súvislostí medzi pozorovanými vlastnosťami prírodných objektov a javov, ktoré nás obklopujú v každodennom živote a porozumenie ich podstate, čo si vyžaduje interdisciplinárny prístup a úzku spoluprácu v rámci prírodovedných predmetov. Cieľom je nielen viesť žiakov k pochopeniu dejov prebiehajúcich v reálnom svete, ale aj naučiť ich kriticky myslieť, získavať a hodnotiť informácie. Vzdelávaciu oblasť tvoria vyučovacie predmety fyzika, chémia a biológia.

Hlavným cieľom vzdelávacej oblasti Človek a spoločnosť je aktívny prístup k reflektovaniu minulosti a prítomnosti v kontexte miesta, regiónu a štátu. Prostredníctvom vzdelávacej oblasti sa žiaci zoznamujú s najvýznamnejšími historickými, geografickými a spoločenskými procesmi a javmi, ktoré sa premietajú do ich každodenného života. Učia sa z potrieb prítomnosti o minulosti svojho národa a iných národov, poznávajú prírodné aj spoločenské charakteristiky svojej krajiny a iných krajín v Európe i vo svete. Vzdelávacia oblasť prispieva k utváraniu historického vedomia. Ďalej vedie žiakov k rešpektovaniu základných princípov demokracie a pripravuje žiakov na zodpovedný občiansky život v demokratickej spoločnosti. Vzdelávaciu oblasť Človek a spoločnosť tvoria vyučovacie predmety dejepis, občianska náuka a geografia.

Hlavnou úlohou vzdelávacej oblasti Človek a hodnoty je aktívne sa podieľať na formovaní osobnosti žiaka, podporovať pochopenie a interiorizáciu (zvnútornenie) mravných noriem a napomáhať k osvojeniu si správania, ktoré je s nimi v súlade. Vedie žiakov k tomu, aby si vedeli vytvoriť harmonické vzťahy v rôznych sociálnych skupinách – v rodine, na pracovisku, v spoločnosti. Obsah vzdelávacej oblasti sa realizuje prostredníctvom povinne voliteľných vyučovacích predmetov etická výchova alebo náboženská výchova/náboženstvo. 

Vzdelávacia oblasť Umenie a kultúra rozvíja u žiaka komplexné vnímanie kultúry a umenia v intenciách aktuálnych spoločenských procesov. Podieľa sa na rozvíjaní kultúrneho povedomia a kultúrnej identity žiaka, jeho kritického myslenia vo vzťahu k mediálnej produkcii a k aktuálnym kultúrnym procesom, prehlbuje jeho záujem o kultúru, kultúrne dedičstvo svojho regiónu, národa, štátu a iných kultúr. Prispieva k tomu, aby sa žiak naučil rozlišovať medzi hlavnými kultúrnymi, umeleckými smermi, prúdmi a druhmi, pochopil význam a hodnotu kultúry a umenia v živote človeka a spoločnosti a zaujal vlastný postoj k hodnotám národnej kultúry a kultúry iných národov. 

Vzdelávacia oblasť Zdravie a pohyb je zameraná na uvedomenie si potreby celoživotnej starostlivosti o svoje zdravie, osvojenie si teoretických vedomostí a praktických zručností súvisiacich so zdravým životným štýlom a pohybovou aktivitou. Oblasť sa realizuje vyučovacím predmetom telesná a športová výchova, ktorej najdôležitejším poslaním je vytváranie vzťahu k pravidelnej pohybovej aktivite ako k nevyhnutnému základu zdravého životného štýlu. 

Súčasťou ŠVP sú aj prierezové témy, ktorým má byť vo vzdelávacom procese venovaná pozornosť. Sú to: osobnostný a sociálny rozvoj (výchova k manželstvu a rodičovstvu), environmentálna výchova, mediálna výchova, multikultúrna výchova, ochrana života a zdravia.

Štátny vzdelávací program vo forme rámcového učebného plánu (RUP) pridelil každej vzdelávacej oblasti počet povinných hodín v predmetoch, ktoré do vzdelávacej oblasti patria. Rozpis hodín do jednotlivých ročníkov štúdia je v právomoci školy. Štátny vzdelávací program okrem povinných hodín v jednotlivých vzdelávacích oblastiach stanovuje aj počet disponibilných hodín, týždenný počet hodín študijného programu a maximálny počet hodín štúdia. Vo vzdelávacej oblasti „jazyk a komunikácia“ sa vyučuje slovenský jazyk a literatúra a dva cudzie jazyky. V školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín sa vyučuje slovenský jazyk a slovenská literatúra, jazyk národnostnej menšiny a literatúra a dva cudzie jazyky. Minimálny počet hodín v jednotlivých jazykoch určuje za celé štúdium ŠVP, rozpis do ročníkov je v kompetencii školy. Rozdiely v počtoch hodín v jednotlivých vzdelávacích oblastiach uvádza tabuľka, v ktorej sú uvedené počty podľa ŠVP platných od 1.9.2015 a v prípade ŠVP pre školy s vyučovacím jazykom národnostných menšín s platnosťou od 1.9.2017. Školy počet hodín rozpisujú do ročníkov ako týždenný počet hodín.

Zdroj: Štátny pedagogický ústav, 2015. Inovovaný štátny vzdelávací program. Bratislava: Štátny pedagogický ústav (sprístupnené 17/07/2019).

Rámcový učebný plán (RUP)  podľa ŠVP pre 4-ročné a 5-ročné bilingválne gymnáziá.  ŠVP predpokladá realizáciu RUP min. počas 33 týždňov školského roka.

Zdroj: Štátny pedagogický ústav, 2015. Inovovaný štátny vzdelávací program. Bratislava: Štátny pedagogický ústav (sprístupnené 17/07/2019).

Rámcový učebný plán (RUP)  podľa ŠVP pre 8-ročné gymnáziá.  ŠVP predpokladá realizáciu RUP min. počas 33 týždňov školského roka.

Zdroje: 

Štátny pedagogický ústav, 2015. Štátny vzdelávací program , ktorý schválilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky dňa 20.marca 2015 pod číslom 2015-7846/10840:1-10B0, ako súčasť Štátneho vzdelávacieho programu pre gymnáziá s platnosťou od 1. septembra 2015. Bratislava: Štátny pedagogický ústav (sprístupnené 17/07/2019).

Štátny pedagogický ústav, 2017. Zmena v ŠVP pre školy s vyučovacím jazykom národnostných menšín, ktorú schválilo Ministerstvo školstva, vedy výskumu a športu Slovenskej republiky pod číslom 2017-10754/31491:1-10I0, ako súčasť Štátneho vzdelávacieho programu pre gymnáziá splatnosťou od 1. septembra 2017. Bratislava: Štátny pedagogický ústav (sprístupnené 17/07/2019).   

Štátny vzdelávací program pre štúdium na strednej odbornej škole

Štátny vzdelávací program pre štúdium na strednej odbornej škole pripravuje Štátny inštitút odborného vzdelávania (štátna inštitúcia priamo riadená Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky). Rámcový učebný plán pre všeobecné vzdelávanie pripravuje Štátny pedagogický ústav a pre odborné vzdelávanie Štátny inštitút odborného vzdelávania.

Štátny vzdelávací program je pripravovaný pre celú skupinu odborov, obsahuje popis vzdelávacieho programu, definuje poskytovaný stupeň vzdelania, zdravotné požiadavky na uchádzača, profil absolventa a rámcové učebné plány.

Všeobecné vzdelávanie sa delí na rovnaké oblasti ako ŠVP pre gymnáziá, líši sa len počtom hodín. V študijných odboroch sa rozlišujú 3 typy rámcových učebných plánov (RUP) :

• odbory ISCED 354 končiace maturitnou skúškou, ktoré majú odbornú prax  (známe ako „priemyslovky“),
• odbory ISCED 354 končiace výučným listom a aj maturitnou skúškou s rozšíreným praktickým vyučovaním, 
• odbory ISCED 354 pre absolventov s výučným listom vo forme dvojročného nadstavbového štúdia končiaceho maturitnou skúškou.  

Prehľadné počty hodín uvádza tabuľka:

A – Počet hodín za štúdium, rozpisuje sa na ročníky ako počet hodín v týždni, B -  Počet hodín za celé štúdium

Vo vzdelávacej oblasti „jazyk a komunikácia“ je v RUP stredných odborných škôl predmet slovenský jazyk a literatúra a jeden cudzí jazyk. V školách  s vyučovacím jazykom národnostných menšín sa vyučuje slovenský jazyk a slovenská literatúra, jazyk národnosti a literatúra a cudzí jazyk. Minimálne počty jednotlivých jazykov za celé štúdium určuje ŠVP, distribúciu do ročníkov si stanovuje škola.

Doklad o získanej kvalifikácii - Výučný list - získava absolvent po absolvovaní min.1200 h odborného výcviku alebo odbornej praxe.

Počet týždenných hodín sa v týchto študijných programoch pohybuje v rozsahu 33-35 hodín týždenne.

V odboroch ISCED 253 sa vo vzdelávacej oblasti „jazyk a komunikácia“ nevyučuje cudzí jazyk, v odboroch ISCED 353 sa vyučuje jeden cudzí jazyk. V školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín sa vyučuje slovenský jazyk a slovenská literatúra,  jazyk národnostnej menšiny a v ISCED 353 jeden cudzí jazyk. Týždenný počet hodín je 30-32.

Prehľadné počty hodín uvádza tabuľka:

A – Počet hodín za štúdium, rozpisuje sa na ročníky ako počet hodín v týždni, B -  Počet hodín za celé štúdium

Zdroj: Štátny inštitút odborného vzdelávania, 2013. Štátny vzdelávací program, ktorý schválilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky dňa 15. januára 2013 pod číslom 2013-762/1849:5-925 s účinnosťou od 1. septembra 2013 začínajúc prvým ročníkom. Bratislava: Štátny inštitút odborného vzdelávania (sprístupnené 17/07/2019).  

Štátny vzdelávací program pre konzervatóriá

Štátny vzdelávací program pre konzervatóriá bol vypracovaný Štátnym pedagogickým ústavom a platí od 1.9.2008. Obsahuje rovnaké časti ako ŠVP ostatných typov škôl, vzdelávacie oblasti sú prepojené na umeleckú teóriu a prax.

Rámcový učebný plán pre 6-ročné konzervatórium podľa ŠVP:  

V 6-ročných konzervatóriách sa vyučuje v štátnom jazyku a vyučuje sa 1 cudzí jazyk. Vyučovanie je individuálne alebo skupinové (2-15 žiakov). Súčasťou štúdia sú verejné vystúpenia žiakov/študentov na umeleckých podujatiach. ŠVP predpokladá realizáciu RUP min. počas 33 týždňov školského roka.

Zdroj: Štátny pedagogický ústav, 2019. Štátny vzdelávací program pre konzervatóriá. Bratislava: Štátny pedagogický ústav (sprístupnené 17/07/2019).

Rámcový učebný plán  pre 8-ročné štúdium tanečné konzervatórium podľa ŠVP: 

V rámci štúdia sa vyučujú dva cudzie jazyky. ŠVP predpokladá realizáciu RUP min. počas 33 týždňov školského roka.

Štátny vzdelávací program pre post-sekundárne neterciálne vzdelávanie

Odborné vzdelávanie vedie žiakov k zvládnutiu základných úloh odvetvia-odboru, na ktorý sa pripravujú. Základným cieľom je osvojiť si vedomosti a zručnosti potrebné pre zvládnutie celého okruhu učiva.

Odborné vzdelávanie v štátnom vzdelávacom programe predstavuje súbor principiálnych vedomostí a zručností uvedených v profile absolventa, ktoré sú nevyhnutné pre kvalifikovaný výkon odborných činností.

Prehľad vzdelávacích oblastí:

• teoretické vzdelávanie,
• praktická príprava.

Rámcový učebný plán  pre denné pomaturitné štúdium podľa ŠVP: 

Rámcový učebný plán vymedzuje proporcie medzi teoretickým a praktickým odborným vzdelávaním a ich záväzný minimálny rozsah. Rámcový plán je východiskom pre spracovanie konkrétnych učebných plánov školských vzdelávacích programov, v ktorých budú vzdelávacie oblasti rozpracované do učebných osnov vyučovacích predmetov alebo modulov. Počty vyučovacích hodín pre jednotlivé vzdelávacie oblasti predstavujú nevyhnutné minimum. V školských vzdelávacích programoch sa môžu rozšíriť podľa potrieb odborov a zámerov školy z kapacity disponibilných hodín.

Vyučovacie metódy a materiály

Učebnice pre školy, ktoré vyučujú podľa platného štátneho vzdelávacieho programu zabezpečuje Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (MŠVVaŠ SR). Školy sú povinné používať učebnice opatrené Schvaľovacou doložkou MŠVVaŠ SR. Tvorbu učebníc zabezpečuje ministerstvo prostredníctvom Štátneho pedagogického ústavu – svojej priamo riadenej odbornej organizácie. Učebnice sa pripravujú na základe edičného plánu, predchádzajú schvaľovacím procesom a sú vedené v registri učebníc MŠVVaŠ SR, ktorý je verejne dostupný. Pravidelne prebieha hodnotenie a inovácie učebníc a tiež hodnotenie učiteľmi. Schválené učebnice sa distribuujú do škôl  a zapožičiavajú sa zdarma žiakom na príslušný školský rok. Školy si môžu používať aj iné učebnice, ich financovanie si zabezpečuje škola sama.

Učebnice pre stredné školy, ktorých zriaďovateľom je iné ministerstvo ako MŠVVaŠ SR, si zabezpečuje príslušné ministerstvo. MŠVVaŠ SR zabezpečuje učebnice vo štátnom vyučovacom jazyku, jazyku národnostných menšín, v Braillovom písme a implementáciou posunkovej reči pre nepočujúcich alebo v inej vhodnej forme pre žiakov so zdravotným znevýhodnením.

Vyučovacie metódy si volí učiteľ sám. Z aktuálnych národných výskumov vyplýva prevažujúce klasické vyučovanie v stredných školách (transmisívne odovzdávanie poznatkov žiakom), avšak v menšej miere sa používajú aj modernejšie formy vyučovania podporujúce aktívne formy učenia sa žiakov a ich spoluprácu (skupinové vyučovanie, projektové vyučovanie, bádateľské metódy, vyučovanie s podporou informačno-komunikačných technológií (IKT) a pod.).

Tréningy metodických zručností a metodické materiály pre učiteľov zabezpečuje hlavne Metodicko-pedagogické centrum – priamo riadená organizácia MŠVVaŠ SR, ktoré svojimi regionálnymi pracoviskami zabezpečuje v najväčšej miere vzdelávanie učiteľov. Štátny pedagogický ústav (ŠPÚ) spolu s učebnicami ponúka aj metodické materiály a vzdelávanie, ale v hlavnej miere pri významnejších zmenách a inováciách štátneho vzdelávacieho programu (kurikula).

Na stránkach ŠPÚ je zriadený Metodický portál, ktorý ponúka pomoc, informácie a priestor na zdieľanie skúseností a metodických materiálov pre učiteľov. Pre učiteľov sú verejne dostupné edukačné portály, ktoré môžu využívať pri vyučovaní, napríklad:  

• Infovek
• Evanet pre učiteľov
• Námety pre vyučovanie s podporou IKT na 1. st. ZŠ
• E-aktovka
• Planéta vedomostí - Naučte viac 
• Planéta vedomostí - Nauč sa viac
• Vytvárame krížovku v Exceli

Na úrovni školy za vyučovacie metódy zodpovedajú metodické komisie jednotlivých vyučovacích predmetov, kde  vyučujúci spoločne rozhodujú o spôsoboch vyučovania a overovania vedomostí žiakov. Je to priestor na výmenu materiálov a skúseností učiteľov daného vyučovacieho predmetu. 

Požiadavka na domáce úlohy žiakov strednej školy nie je legislatívne ukotvená a ich  zadávanie či nezadávanie je v kompetencii učiteľa.

Potrebné zručnosti žiaci získavajú aj v praktickom vyučovaní predovšetkým praktickými cvičeniami, laboratórnymi prácami, školskou dielenskou praxou a prevádzkovou praxou v inštitúciách zazmluvnených v rámci duálneho vzdelávania (v spolupráci so zamestnávateľmi)

Súčasťou vyučovacích metód je aj využívanie laboratórnej a inej prístrojovej techniky hlavne pri zabezpečení výučby odborných predmetov.

Súčasťou výchovy a vzdelávania je tiež tematická exkurzia, kurz na ochranu života a zdravia, kurz pohybových aktivít (vo forme plaveckého výcviku, snoubordingového kurzu a pod.).